Po tom, ako som odpovedala na vaše otázky o mojom podnikaní a súkromí, prišli konečne na rad aj vaše jazykové otázky. Ako sa naučiť jazyk, ktorý neznášate? A aký jazyk sa aktuálne učím? Dozviete sa vo videu a pod videom nájdete aj prepis.
Otázka #1:
Mám rôzne obdobia. Niekedy sa jazykom venujem aktívnejšie, inokedy menej. Niekoľko rokov som si napríklad vyberala knihy na čítačke na Amazone podľa toho, do akých jazykov boli preložené. Svetové bestsellery boli takmer vždy dostupné v nemčine, španielčine, francúzštine, ruštine – teda v mojich jazykoch, v ktorých čítam.
Ak som už dlho nečítala niečo v poľštine, vybrala som si knihu v poľštine. Ak bola lacnejšia kniha po nemecky, vybrala som si tú. Tak som každý rok som prečítala minimálne 2 knihy v každom z mojich hlavných jazykov.
Je to teda spontánne. Nemám učenie podelené, že v pondelok od 10:00 do 10:30 čítam v španielčine, ako niektorí “full-time” polygloti, ktorí venujú čítaniu niekoľko hodín denne. Nikdy som nebola na učenie nastavená až tak intenzívne. Učím sa jazyky pre radosť, aby som ich vedela využiť, aby som mohla cestovať. Ak sa naučím jazyk na úroveň B2 (dostanem sa za poslednú vlnu), nemusím ho potom veľmi aktívne udržiavať. Keď ho však aj po pár rokoch potrebujem, dokážem ho v priebehu niekoľkých dní zaktivizovať a dostať na plynulú úroveň.
“Učím sa jazyky pre radosť. Ak sa naučím jazyk na úroveň B2, nemusím ho aktívne udržiavať.”
Otázka #2:
Dúfam, že nikoho nesklamem, ale neučím sa a vlastne posledné dva roky som sa jazyky aktívne neučila. Mám obdobie, že sa chcem viac učiť iné veci. Intenzívne som sa venovala napríklad financiám, investovaniu a tiež som sa výrazne posunula v podnikaní. To si tiež vyžaduje svoj čas a energiu a robím to podľa pilierov Jazykového mentoringu: zábavne, efektívne, systematicky, intenzívne.
Nemala som potrebu tento intenzívny sebarozvoj ešte dopĺňať ďalším jazykom. Nechcem si svoj život naplánovať tak, že sa stále musím učiť nejaké jazyky. Asi do tridsiatky ma učenie sa jazykov neskutočne bavilo a každé dva roky mi to už chýbalo a nevedela som sa dočkať, kým sa pustím do ďalšieho. Momentálne nemám potrebu učiť sa ďalšie jazyky. Možno preto, že už až tak veľmi necestujem a sú tu iné veci, ktoré sa chcem učiť viac a viac ma obohacujú. Možno je to aj tým, že pri jazykoch už viem, ako sa mám učiť. Už nie som taká zvedavá, ako si to celé naštudujem, lebo už viem. A preto to učím v Jazykovom mentoringu.
“Už tak veľa necestujem. Sú iné veci, ktoré sa chcem učiť viac.”
Otázka #3:
Tým najťažším vás asi prekvapím. Ľudia si myslia, že to bude swahilčina alebo posunkový jazyk, ale nie. Najťažší jazyk bol poľština, pretože je tak podobný slovenčine a češtine, že som niekedy nevedela, v akom jazyku rozprávam. Nevedela som, akú koncovku mám použiť, a rozmýšľala som, či som nepovedala niečo po slovensky s poľským prízvukom. 😉 Úplne som tápala a musela som narozprávať veľa hodín, aby som mala istotu. Trvalo mi rok, kým som vedela niečo sebavedome povedať. Pritom v ostatných jazykoch som sa vedela dorozumieť už po pol roku.
“Najťažším jazykom bola poľština. Trvalo mi rok sebavedome rozprávať.”
Najľahší jazyk je určite esperanto. Aj objektívne. Ide o plánový, teda umelo vytvorený jazyk, ktorý má 16 gramatických pravidiel a žiadne výnimky. Gramatiku by som vám vedela vysvetliť v jednom videu, ale máme na blogu článok, ktorý si môžete prečítať. Slovná zásoba v esperante čerpá z viacerých európskych jazykov, ktoré už som poznala. Naučiť sa ho mi trvalo mesiac. Myslím si, že esperanto sa dá v pohode naučiť do roka, aj keď sa mu človek venuje menej intenzívne.
Čítajte aj: Jazyk esperanto, najľahší jazyk na svete – prečo sa oplatí a kde ho využijete?
Otázka #4:
Takýto začiatok učenia je určite ťažší, ale nie neprekonateľný. Uvediem vlastný príklad. Keď som mala 15 rokov, učila som sa nemčinu ako povinný druhý jazyk v škole. Nemčinu som nemala rada. Vôbec mi neznela dobre, gramatika bola komplikovaná, boli v nej dlhé slová. Nemala som k nemčine vzťah a ani radosť z učenia.
Zmena nastala, keď som si systematicky vytvorila plán, že budem každý deň pol hodinu počúvať nemeckú televíziu. Potom som sa začala učiť trochu gramatiku, overovala som si slovíčka, ktorým som z telky nerozumela. Zrazu som sa začala brutálne posúvať vpred a to mi zmenilo vzťah k nemčine. Za pol roka som ju začala mať rada, za rok som ju milovala, za dva roky som ju zbožňovala.
“Nemala som rada nemčinu. Zmena nastala, keď som si vytvorila plán.”
Myslím si, že vzťah k jazyku sa dá vytvoriť, ale človek musí na sebe vidieť pokrok. Takže radím učiť sa systematicky. Keď to nejde cez zábavu, dá sa to vykryť systémom. Zábava príde, pretože keď človek na sebe vidí pokrok, stúpa mu motivácia a chce v učení pokračovať.
Čítajte aj: 7 tipov, ako vytrvať v učení vďaka jednoduchému systému
Otázka #5:
Keď hovorím cudzincom, aké sú vzťahy medzi Slovenskom, Českom a našimi jazykmi, sú väčšinou dosť prekvapení. Vždy im poviem, že naše jazyky sú veľmi podobné, ale zároveň aj odlišné. Tomu druhému jazyku rozumieme, ale nevieme ním aktívne rozprávať. Vo svete nie veľa krajín, ktoré majú takýto jazykový vzťah.
Moje kamarátky zo Španielska boli prekvapené, že si češtinu nerátam medzi jazyky, ktoré ovládam. Moja reakcia bola, že to je jazyk, ktorý vedia všetci Slováci. Máme ho “do daru”, pretože máme telku v češtine. A preto si ho nemôžem počítať ako ďalší jazyk.
Myslím si, že vzťah medzi slovenčinou a češtinou je naozaj jedinečný. Teším sa, že aj Česi rozumejú nám, máme veľmi veľa českých fanúšikov. Týmto ich pozdravujem. 🙂
Ďakujem veľmi pekne za všetky otázky na jazykové témy. Určite nám ich posielajte aj naďalej a ja sa pokúsim natočiť viac takýchto videí, v ktorých vám na ne odpoviem.
Páčil sa vám článok? Ak chcete získať množstvo skvelých tipov na učenie sa jazyka, zaregistrujte sa na môj bezplatný webinár s názvom Jazykové pasce. Zistíte v ňom, aké nástrahy číhajú na všetkých, čo sa učia jazyk a ako sa im vyhnúť, aby ste sa jazyk naučili oveľa rýchlejšie a zábavnejšie ako v škole.
