V živote som sa učila 9 jazykov a z každého z nich som si odniesla ponaučenie, ktoré dokážete v učení uplatniť aj vy a vďaka tomu dosiahnuť plynulosť rýchlejšie a bezstarostnejšie.
V prvom článku o ponaučeniach z učenia sa jazykov som hovorila o ponaučeniach z učenia sa angličtiny, nemčiny, španielčiny a poľštiny, tentoraz budem hovoriť o mojich zvyšných piatich jazykoch: francúzština, slovenský posunkový jazyk, esperanto, ruština a swahilčina. Pod video pridávam aj jeho prepis. Príjemné pozeranie!
Francúzština: nie vždy je vhodné obdobie na učenie sa jazyka a je OK, keď nám to vtedy ide pomalšie
Francúzštinu som sa učila ako v poradí piaty a po španielčine druhý románsky jazyk, takže som mala výhodu, rozumela som jej. Napriek tomu mi išlo učenie veľmi pomaly a po roku učenia som sa nedostala tak ďaleko, ako som bola zvyknutá z ostatných jazykov.
Neskôr som si uvedomila, že dôvodom bolo, že som mala práve vtedy ťažké životné obdobie. Prekonávala som rozchod po niekoľkoročnom vzťahu, ktorý som niesla veľmi zle. Takéto veci majú na učenie veľký vplyv. A tak je to v poriadku. Nie vždy sme nastavení na prijímanie informácií, rast a posun.
Francúzštinu som si potom pekne vypilovala, šla som aj do Francúzska, kde som 2 týždne hovorila len po francúzsky. Takže nakoniec sa mi podarilo dostať ju na úroveň, ktorú som chcela, len mi to netrvalo moje bežné dva roky, ale niečo vyše troch.
Zistila som, že ak máme ťažšie životné obdobie, je v poriadku, že nám učenie ide pomalšie. A netreba sa na seba hnevať.
Slovenský posunkový jazyk: Ak nedosiahnem v jazyku plynulosť, postupne ho úplne stratím
Po francúzštine nasledoval slovenský posunkový jazyk, ktorý som sa učila čisto zo zvedavosti. Chcela som vedieť, aké je učiť sa jazyk úplne iným spôsobom. Chodila som na kurz do OZ Myslím, ktoré ho vtedy organizovalo. Bolo fascinujúce zisťovať, ako funguje jazyk nepočujúcich, aká je tam gramatika a slová.
Moje ponaučenie z tohto jazyka je, že ak jazyk nedostaneme na dostatočnú úroveň, môžeme oň prísť.
Na kurz som chodila 2 roky a bola som už veľmi pokročilá, pred úrovňou B2. Problém bol, že som chodila len na hodiny, takže som s jazykom nemala dostatok kontaktu. Nevytvorila som si kamarátstva s nepočujúcimi, s ktorými by som ho mohla precvičovať. Nepreplávala som za “poslednú vlnu”, takže som po skončení kurzu začala zabúdať. Dnes už si pamätám len zopár posunkov a zďaleka nie som na tej úrovni ako kedysi.
Čo je posledná vlna? O tom hovorím v staršom článku, v ktorom na metafore o úteku z ostrova vysvetľujem, ako dlho trvá naučiť sa jazyk, aby sme ho už nezabudli.
Esperanto: K jazyku treba mať hravý a zvedavý prístup
Esperanto je najľahší jazyk na svete. Ide o plánový (“vymyslený”) jazyk, ktorý bol vytvorený tak, aby bolo ľahké sa ho naučiť. Má len 16 pravidiel a žiadne výnimky. Naučila som sa ho za mesiac a potom som ho týždeň veľmi intenzívne používala v Letnej škole esperanta, ktorá sa koná každý rok na Slovensku. Celý týždeň som sa rozprávala v esperante s ľuďmi z celého sveta a veľmi som sa v ňom zlepšila.
Esperanto ma veľmi bavilo, lebo som ho chcela dekódovať. Na začiatku som sa pozrela na esperantský text, rozumela som základom slov, ale nevedela som, o čo ide. Vytvorila som si hravý prístup ako detektív, ktorý chce zistiť, čo sa za slovami skrýva. Postupne som rozlúskavala gramatiku aj slovnú zásobu, čo bol veľmi zábavný a efektívny spôsob.
Hravý a zvedavý prístup je veľmi užitočný – nielen pri esperante, ale pri akomkoľvek jazyku. Stačí si v hlave nastaviť: “Chcem sa ten jazyk naučiť a zistiť, ako funguje. Teraz mu nerozumiem, ale postupne zistím, čo v ňom ako funguje a budem rozumieť viac a viac.” S takýmto nastavením ide učenie sa jazyka oveľa rýchlejšie.
Ruština: treba byť trpezlivý a výsledky sa dostavia
Ruštinu som sa učila ako ôsmy jazyk kvôli cestovaniu – Mala som sen ísť transsibírskou magistrálou z Moskvy až do Mongolska. Chcela som sa rozprávať s miestnymi, preto som potrebovala ruštinu.
Ruštinu som sa učila 2 roky a po roku učenia som šla na krátky výlet do Moskvy a Petrohradu, aby som si ju precvičila. Videla som, že síce sa veľa učím, ale ešte neviem poriadne rozprávať, nie je to bohviečo. A zrazu po dvoch dňoch v Rusku moje rozprávanie úplne vystrelilo. Vedela som po rusky skvele a bolo mi to úplne prirodzené. Vedela som sa vyjadriť o hocičom a ostala som v úžase, kde sa to len nabralo.
Čo sa vtedy stalo? To som pochopila, až keď som si prečítala knihu Atómové návyky od Jamesa Cleara, ktorú veľmi odporúčam. James Clear tento jav opísal na grafe. Ak sa človek niečo učí, očakáva, že graf pôjde linárne – čím viac času učeniu venujem, tým viac sa zlepšujem a výsledky vidno hneď.
V skutočnosti, keď sa niečo učíme, graf vyzerá inak. Venujeme učeniu čas a energiu, ale najskôr nevidíme zlepšenie. Potom začne krivka prudko stúpať, lebo vtedy sa začne prejavovať, koľko sme učeniu venovali v minulosti.
Presne ako s mojou ruštinou. Rok som jej venovala veľa energie, mala som pocit, že niečo viem, ale nič moc. Keď som po roku prišla do Ruska a na dva dni sa ponorila do ruštiny, zrazu som vedela krásne plynule rozprávať. Bol to úžasný pocit.
Takže to bolo moje ponaučenie sa z ruštiny: ak nevidíme výsledky hneď, treba vytrvať v učení a ony sa jednoznačne prejavia.
Swahilčina: Ak nemám príležitosť precvičovať jazyk v praxi, musím mať veľmi silnú motiváciu venovať sa mu
Môj posledný jazyk bola swahilčina, ktorú som si vybrala opäť z cestovateľských dôvodov. Naplánovala som si mesačnú cestu do Tanzánie a chcela tam swahilčinu využiť v praxi. Bohužiaľ, nemohla som z osobných dôvodov v ten rok vycestovať a potom to šlo nejako do stratena.
Aby som sa naučila jazyk, potrebujem poriadnu motiváciu, konkrétny dôvod, prečo sa ho učím. Nechcem sa ho učiť len tak, aby som sa učila. Keď som stratila motiváciu, učenie sa swahilčiny ma prestalo baviť a nechala som ho tak.
Swahilčinu som nestihla dostať za spomínanú poslednú vlnu – na úroveň pohodlnej plynulosti, takže dnes už so swahilčiny viem asi toľko, čo vy: Hakuna Matata, po slovensky “Bez problémov.”
To je moje ponaučenie zo swahilčiny: keď som prišla o dôvod, pre ktorý som sa ju učila, už som nemala motiváciu byť s ňou v kontakte. Ak by som ju chcela precvičovať, musela by som vynaložiť veľké úsilie. Nepozerám v swahilčine seriály, nemám kamarátov z Tanzánie či Kene. V bežnom živote neviem swahilčinu precvičovať.
Ak sa chceme učiť jazyk, potrebujeme mať v živote dostatočné dôvody, prečo sa ho učiť a mať možnosti, ako ho použiť. Nemusíme sa chystať vycestovať do krajiny, kde sa ten jazyk používa, alebo mať odtiaľ kamarátov. Ale treba mať aspoň vzťah k tej kultúre, niečo čo nás láka, napríklad manga v japončine. Veľa ľudí tak miluje manga komiksy, že sa kvôli tomu naučia po japonsky. Sú s japončinou neustále v kontakte a to im dodáva motiváciu.
Ak takéto niečo nemáme, je možné, že jazyk na plynulú úroveň nedostaneme.
ZHRNUTIE: 5 ponaučení, ktoré som získala z učenia sa piatich jazykov
- Francúzština: nie vždy je vhodné obdobie na učenie sa jazyka a je OK, keď nám to vtedy ide pomalšie.
- Slovenský posunkový jazyk: ak nedosiahnem v jazyku plynulosť, postupne ho úplne stratím.
- Esperanto: k jazyku treba mať hravý a zvedavý prístup.
- Ruština: treba byť trpezlivý a výsledky sa dostavia.
- Swahilčina: ak nemám príležitosť precvičovať jazyk v praxi, musím mať veľmi silnú motiváciu venovať sa mu.
Ak vás zaujíma, aké chyby možno robíte pri učení sa jazykov vy, pričom ani neviete, že niečo robíte zle, pretože vás to tak naučili v škole, určite si nenechajte ujsť môj bezplatný webinár Jazykové pasce. Vo webinári vás týmito chybami prevediem a ukážem vám, ako sa ich dokážete zbaviť a učiť sa jazyky omnoho efektívnejšie.
Verím, že vám webinár pomôže pochopiť viac o tom, ako sa treba učiť jazyky efektívne. Zistila som, že čím viac jazykov ovládam, tým efektívnejšie sa učím ďalšie. Preto som založila Jazykový mentoring, aby som učila ľudí, ako sa učiť efektívne, aby si nemusel každý prejsť 20 rokmi učenia sa jazykov ako ja. Zo svojho učenia vyťahujem práve tie perličky a zistenia, ktoré vám pomôžu najviac.
