“Ako dlho trvá naučiť sa po anglicky?”
Túto otázku mi často kladú moderátori v rozhovoroch pre médiá. Neviem na ňu však len tak z fleku odpovedať nejakým číslom, potrebujem pridať kontext. Pozrite si moje video, v ktorom otázku “Ako dlho trvá naučiť sa jazyk?” zodpovedám podrobnejšie (ak radšej čítate, pod videom nájdete aj prepis).
Chcete si stiahnuť ebook, ktorý spomínam vo videu? Stačí, ak zadáte svoju mailovú adresu do formulára nižšie a ebook vám pošlem mailom.
Ako máte vedieť, kedy už jazyk ovládate a kedy ešte nie? Neriaďte sa podľa úrovní A1 – C2
Poznáte Európsky referenčný rámec (Common European Framework of Reference – CEFR)? Možno vám tento názov nič nehovorí, ale určite ste sa už stretli s delením úrovní jazyka podľa neho – staré známe A1, A2 (začiatočník), B1, B2 (pokročilý), C1, C2 (expert).
Tento systém je žiaľ nešťastný, lebo neodráža realitu učenia sa cudzieho jazyka a nedá sa podľa neho dobre orientovať. Prečo?
CEFR deformuje náš pohľad na učenie sa jazyka
Kvôli CEFR, majú ľudia predstavu, že učenie sa jazyka je ako ísť po schodoch a všetkých 6 schodov je rovnako vysokých (ak som sa dostal/a z A0 na A1, tak za ten istý čas sa dostanem na A2, B1,…).
V skutočnosti učenie funguje tak, že ak sme sa dostali na nejaký stupienok, dostať sa na ten ďalší nám trvá raz toľko. Ak sa chcete dostať z B1 na B2, bude vám to trvať toľko času, koľko vám to trvalo z A0 na B1. Čiže stupienky na týchto schodoch sú čím ďalej náročnejšie a musíme im venovať viac času.
Závisí tiež od toho, na akú úroveň sa chcete v jazyku dostať a na čo chcete jazyk využívať. Stačí vám dorozumieť sa na dovolenke, alebo sa chystáte tlmočiť? Pozrite sa na 4 úrovne jazyka, ako ich nepoznáte a zistite, ako dlho vám bude trvať sa k nim dopracovať.
“Musím sa dostať na C2 – až vtedy viem jazyk.”
Druhá chyba je, že CEFR sa javí ako jednoduchý 6-stupňový systém a naším cieľom by malo byť dostať sa až úplne navrch – na C2. To však nie je pravda. Z mojej skúsenosti vám úplne stačí úroveň B2 – stredne pokročilý. Na B2 viete jazyk v pohode používať a zároveň už z tejto úrovne nespadnete na nulu, aj keď sa prestanete jazyku aktívne venovať.
Ako to teda funguje?
Videli ste film Stroskotanec? Je o chlapíkovi, ktorý sa snaží preplaviť z opusteného ostrova na vlastnoručne vyrobenej plťke. Pri každom pokuse sa však opakuje podobný scenár: čím je ďalej od ostrova, tým sú väčšie vlny a tie ho vždy stiahnu nazad na ostrov. A on sa, chudák, niekoľko rokov nevie dostať preč.
Takto to funguje aj s učením sa jazyka. Začíname na ostrove a snažíme sa z neho dostať, najprv cez malé vlny a potom cez väčšie. A pokiaľ v nejakom bode prestaneme plávať, tak nás tie vlny zaženú nazad na ostrov.
Toto sa deje, keď napríklad chodíte na kurz a potom si dáte prestávku pár mesiacov. A keď po prestávke znova začnete, máte pocit, že ste zas začiatočník a všetko ste zabudli.
To je normálne, vlny vás vrátili nazad na ostrov.
Znamená to, že keď sa raz začnete učiť jazyk, tak už budete musieť plávať do konca života, aby ste jazyk nezabudli?
Vôbec nie! Trik je v tom, aby ste preplávali za poslednú vlnu. Za ňou už žblnká pokojné more a žiadne vlny, ktoré by vás ťahali nazad.
Potrebujete sa dostať za poslednú vlnu – pohodlnú plynulosť
Posledná vlna zodpovedá približne úrovni B2, niektorí polygloti jej hovoria aj úroveň pohodlnej plynulosti.
Pohodlná plynulosť znamená, že sa viete jazykom dohovoriť úplne v pohode aj v situácii, keď na to nie ste pripravení.
Napríklad si predstavte situáciu, že sedíte niekde na terase na kávičke a príde cudzinec s prosbou, či by mu mohol niekto pomôcť poslať list.
Vy mu bez váhania pomôžete, ukážete mu, kde je najbližšia pošta, spýtate sa, či to chce poslať obyčajne alebo doporučene, jednoducho s ním vybavíte, čo treba.
Vôbec ste na to neboli pripravení, nečakali ste, že dnes budete potrebovať hovoriť po anglicky. Napriek tomu ste pohodlne zareagovali, cudzinec dostal pomoc, ktorú potreboval a bolo to preňho príjemné, lebo sa nemusel cítiť zle kvôli tomu, že vás uviedol do pomykova a vy sa pri rozprávaní potíte od stresu.
Nemusíte ovládať všetky slovíčka a gramatiku, treba sa vynájsť
Možno si teraz hovoríte, že ale vy neviete, ako sa povie doporučený list, tak asi ešte nie ste na tej úrovni. Pravda je, že vy to vedieť ani nemusíte. Nemusíte poznať všetky slovíčka a gramatiku. Musíte sa vedieť vynájsť s tými znalosťami, ktoré máte.
Vykašlite sa na slovné spojenie “doporučený list”. Radšej sa cudzinca spýtajte, či to chce poslať tak, aby dostal potvrdenie, že list bol doručený a ak nebol, tak sa mu ten list vráti. Alebo to chce poslať len tak, za nižší poplatok.
Presne o tom je pohodlná plynulosť. Nemusíte vedieť všetko. Stačí, ak viete pohodlne komunikovať. Vtedy ste za poslednou vlnou.
Ktoré jazyky mám za poslednou vlnou? A ktoré som zabudla?
Ja som za poslednú vlnu dostala 7 svojich jazykov: angličtinu, nemčinu, španielčinu, poľštinu, francúzštinu, esperanto a ruštinu. Viem, že aj keď ich nevyužijem niekoľko rokov, hocikedy ich dokážem za pár dní až týždňov oprášiť, aktivovať, a dostať sa nazad do plynulej znalosti.
Mám aj dva cudzie jazyky, ktoré som za poslednú vlnu nedostala: swahilčinu a slovenský posunkový jazyk. Pri oboch som prestala veslovať niekde v stredných vlnách a vrátili sa na ostrov. Keby dnes niekto na mňa začal posunkovať alebo hovoriť po swahilsky, nechytala by som sa, hoci v časoch, keď som sa tie jazyky učila, som na tom bola celkom dobre.
Ako dlho trvá naučiť sa jazyk – dostať sa za poslednú vlnu?
Nedá sa to dosiahnuť za mesiac či tri. Treba sa mu venovať.
Z mojej skúsenosti, ak sa venujem jazyku hodinu denne, trvá mi to s prestávkami približne 2 roky. Skúšala som to počítať a vychádza to približne na 500 hodín intenzívneho kontaktu s jazykom. Tým myslím efektívne samoučenie, keď sa jazyku naozaj venujem (rozprávam, učím sa slovíčka, počúvam, pracujem s gramatikou) – nestačí len chodiť do jazykovky a tam rozmýšľať nad nákupom.
500 hodín naozaj nie je až tak veľa. A pokiaľ ich dokážete aktívne investovať do jazyka, tak z úrovne pohodlnej plynulosti už nespadnete nazad. Môžete si dovoliť s tým jazykom nepracovať aj na niekoľko mesiacov či rokov a nestratíte ho.
Veľa ľudí sa ma pýta, či keď viem toľko jazykov, tak si ich musím aj každý deň udržiavať a každý deň sa ich učiť. Vôbec nie, ja sa neučím jazyky len preto, aby som sa stále učila, ale aby som ich vedela využiť. Ďalšou častou otázkou je aj to, či sa dajú učiť dva jazyky naraz. Moja odpoveď, ktorú nájdete v tomto videu, vás možno prekvapí.
A to by mal byť podľa mňa cieľ pre všetkých – nielen získať nejaké základy, ktoré po čase aj tak zabudnete a vaša investovaná energia vyjde nazmar, tak ako u mňa so swahilčinou. Cieľom by malo byť vedieť ten jazyk plnohodnotne použiť v živote.
“Kde mám vziať 500 hodín na naučenie sa jazyka?”
Môže sa to zdať veľa, no poteším vás. Nepotrebujete si osobitne vyhradiť nejaké obrovské množstvo času na učenie. Základ je zapracovať učenie do svojho bežného života.
Ako na to? Stačí poznať pár trikov, ako si vytvoriť v živote systém na učenie a učiť sa po troškách počas dňa. Takým spôsobom krásne nazbierate kontakt s jazykom, ani nebudete vedieť ako.
V tom vám neskutočne pomôže náš ebook 10 pravidiel na budovanie návykov, plný praktických rád o budovaní prospešných návykov. Vďaka nim bude pre vás oveľa jednoduchšie začať sa učiť a hlavne pri učení vytrvať dlhodobo. Ebook si môžete bezplatne stiahnuť, ak zadáte svoju mailovú adresu vo formulári nižšie.
