Niektorí ľudia gramatiku v cudzom jazyku milujú a radi sa v nej rýpu. Iní gramatiku neznášajú a vidia v nej len nutné zlo, ktoré sa treba nabifľovať, aby sa postupne dostali k rozprávaniu v cudzom jazyku. Tých druhých je, žiaľ, väčšina.
Ak aj vy patríte do druhej skupiny, dúfam, že sa mi podarí vás presvedčiť, že gramatika nemusí byť strašiak – stačí, ak sa učíte ako polygloti. Myslím, že práve od polyglotov sa môžeme učiť, lebo sa na gramatiku pozerajú ako na skratku, vďaka ktorej sa dokážu naučiť jazyk rýchlejšie.
Aký prístup ku gramatike volia polygloti? To sa dozviete v mojom videu (pod videom nájdete aj prepis).
Ako sa gramatika učí v škole?
Všetci sme sa učili jazyk v škole, takže všetci vieme, ako to tam s gramatikou vyzerá. Ja školský prístup opisujem na metafore o štvorčekoch:
Predstavte si veľký papier, ktorý predstavuje všetku gramatiku v jazyku. V škole nám ho rozdelia na štvorčeky podľa oblastí. Na začiatku prídeme do školy a učíme sa v angličtine prítomný čas jednoduchý. Učíme sa všetky výnimky, robíme si svičenia, čítame texty s týmto časom, počúvame nahrávky, všetko máme zamerané na prítomný čas jednoduchý. Tak si vyfarbujeme prvý štvorček.
Keď ho máme vyfarbený, prejdeme na ďalší, napríklad minulé časy, potom modálne slovesá, nepočítateľné a počítateľné podstatné mená. Jednotlivé javy sme mali na hodinách vždy prísne oddelene, venovali sme sa jednému štvorčeku a neriešili sme všetko ostatné okolo. Ani sme sa s tým nestretli – v učebnici nebola v tej konkrétnej lekcii ani zmienka o inej gramatike, lebo sme sa k nej mali dopracovať postupne.
Výsledkom bolo, že po dvoch rokoch na kurze alebo v škole sme mali celkom slušne vyfarbenú časť gramatiky, ale zvyšok papiera bol úplne biely. Nikdy sme sa nestretli napríklad s “would have done”, čo je pokročilejší čas vyjadrujúci špekuláciu alebo možnosť v minulosti.
Ako sa gramatiku učia polygloti?
Polygloti gramatiku nedelia na štvorčeky. Stretávajú sa gramatikou prirodzene – trošku tu, trošku tam, pár príkladov z rôznych oblastí. Objavia niečo v texte a možno ešte nevedia, ako sa to používa, ale už vedia, že nejaké “would have” sa môže skombinovať dokopy. Zároveň vďaka kontextu zistia, že táto konštrukcia opisovala niečo, čo sa reálne nestalo, ale mohlo sa stať, keby…
Čítajú texty, robia si cvičenia, počúvajú podcasty a postupne objavujú, aké rôzne veci sa v jazyku nachádzajú, a ako sa dá čo vyjadriť. Tak si vyfarbujú papier v rôznych oblastiach a časom ho majú takmer celý farebný, hoci nejaké prázdne miesta sa tam vždy nájdu, lebo napríklad ešte neovládajú všetky nepravidelné slovesá alebo sa ešte nestretli so všetkýcmi spôsobmi použitia “would have”.
Aké sú rozdiely medzi školským a polyglotským prístupom ku gramatike?
A tu je práve ten rozdiel: v škole máme pocit, že stále chodíme na hodiny, stále riešime nejakú gramatiku a stále je toho veľa. Ale keď prídeme do reálneho sveta a chceme jazyk použiť, nevieme ako. Nevieme vety zosmoliť, ako by sme chceli, lebo veľká časť toho papiera je stále biela – nemáme poňatia, aká gramatika tam existuje. A keď sa stretneme s neznámou gramatikou, tak bohužiaľ, toto sme ešte nepreberali.
Zato polygloti majú aspoň predstavu, hoci nie do hĺbky. Majú informácie z každého rožku trošku a postupne ich prehlbujú.
V škole je gramatika hlavná učebná látka
To som videla aj ako študentka aj ako učiteľka (10 rokov som učila angličitnu). Všetky kurzy sú postavené na nejakej postupnosti – najprv prítomné časy, potom minulé časy, predprítomný čas atď. Jazyk je v skutočnosti organický a gramatika sa k nám dostáva v rôznom poradí a nevieme to obmedziť.
Polygloti gramatiku neberú ako učebnú látku ale skôr ako skratku k pochopeniu jazyka. Vidia v nej nové a zaujímavé spôsoby, ako sa dá niečo vyjadriť.
V škole sa gramatické javy učia izolovane
V škole sa gramatické javy učíme jeden po druhom. Pri polyglotskom učení si však nemôžeme zakázať, že sa nestretneme s inou gramatikou ako tou, ktorú práve preberáme. Polygloti čítajú aj texty, ktoré sú na vyššej úrovni a rozprávajú sa o témach, ktoré ešte nepreberali, pretože skúšajú zabŕdnuť do jazyka z rôznych smerov.
V škole málo opakujeme
Ak sme prebrali prítomné časy, vrátili sme sa k nim možno o rok, aby sme šli trochu hlbšie. Ale vo všeobecnosti sme sa k učivu príliš nevracali. Keď sme prechádzali modálne slovesá, prečítali sme si o nich text, spravili sme si cvičenia, napísali písomku a šlo sa ďalej na ďalšie učivo – ďalší štvorček.
Polygloti však vedia, že javy, ktoré sme si už prešli, si musia systematicky opakovať. Len vtedy sa nám totiž naučené informácie uložia do dlhodobej pamäti.
V škole sa robia zbytočné mechanické cvičenia
Pamätáte si tie cvičenia, keď ste do viet mali dopĺňať sloveso “can”? To by ste zvládli aj pospiačky veď “can” je všade rovnaké, nad takým cvičením netreba rozmýšľať. Smola je, že bez rozmýšľania si učivo neosvojíte.
Je oveľa efektívnejšie robiť cvičenia, v ktorých sa testujete: vyberáte správne slovo z ponúknutých, alebo sa rozhodujete, aké slovo sa do vety hodí. Takéto cvičenia si vyžadujú, aby sme sa zamyseli nad správnym riešením, doplnili ho do cvičenia a overili si jeho správnosť.
Takisto prekladové cvičenia sú extrémne efektívne. Keď prekladáme vetu do cudzieho jazyka, musíme sa zamýšľať, akú gramatiku použijeme a prečo. Simulujeme použitie gramatiky tak, ako ju budeme používať v praxi pri rozprávaní.
Vaše učenie je vo vašich rukách
V bodoch vyššie som opísala rozdiel medzi učením sa v škole a vo vlastnej réžii ako polyglot. Našťastie, vy môžete kedykoľvek zmeniť spôsob, akým sa učíte, ako aj postoj ku gramatike.
Polyglotské učenie nie je zložité, treba si len uvedomiť, že gramatika je prirodzenou súčasťou jazyka. Vyskytuje sa všade, pretože popisuje vzťahy medzi slovami. Stačí k nej pristupovať so zvedavosťou, aby ste získali skratku k pochopeniu, ako jazyk funguje. A vtedy uvidíte, že vás to začne oveľa viac baviť.
A ak chcete vedieť, ako si zlepšiť gramatiku aj s tipmi na konkrétne knižky pre rôzne jazyky, pozrite si moje ďalšie video na blogu.
