140 hodín s angličtinou pri 2 malých deťoch?! 😮

Rozhovor s akademistkou Evkou.

Eva po vysokej škole absolvovala intenzívny jazykový kurz. Neskôr pracovala v medzinárodnom korporáte a aj keď ovládala angličtinu dobre, stále vnímala, že sa potrebuje zdokonaliť. O tom, ako sa dá skĺbiť starostlivosť o dve malé deti a učenie, nám porozprávala vo videorozhovore. Ak však radšej čítate, pod videom nájdete jeho voľný prepis. 

Ahoj, Evi, vítam ťa v štúdiu, som veľmi rada, že si prijala pozvanie.

Ďakujem veľmi pekne, som rada, že som tu s vami.

Dnes sa budeme rozprávať o tvojom učení sa cudzích jazykov. Začnem tým, že si mamička na materskej dovolenke. Máš malé dieťa?

Ja by som to poopravila ‒ mám malé deti. Mám ich 2 a sú, ako si spomenula, maličké. Staršia bude mať 2 a trištvrte a mladšia 1 a štvrť.

Zaujímalo by ma, či táto tvoja materská dovolenka je pohodová. Sú detičky kľudnejšie alebo sú živšie?

Určite mix spomenutého. Sú dni, ktoré sú pohodovejšie a sú dni, ktoré sú náročnejšie. Aby som bola úprimná, pohodových dní bolo určite viac, kým som mala jedno dieťa. Teraz je to náročnejšie, ale stále sa, dá nájsť čas na seba aj pri dvoch deťoch.

Tak to ma bude veľmi zaujímať. Viem, že sa učíš angličtinu. Využívaš ju momentálne v živote alebo si ju využívala pred materskou?

Využívala som ju pred materskou v práci. Pracovala som v medzinárodnom korporáte, kde angličtina bola potrebná, aj keď vieš, ako to býva. Síce tú angličtinu potrebuješ, ale človek skĺzne do vychodených koľají a do komfortnej slovnej zásoby. Takže áno, využívala som ju, ale vedela som, že je tam priestor, aby som s angličtinou mohla ďalej pracovať.

Prezradím, že máš certifikát B2 z angličtiny. Ako si sa k nemu dopracovala, ako si sa učila? V škole alebo si bola v nejakých kurzoch? 

Bola som v jednom kurze, bol veľmi dobrý. Po ukončení univerzity som sa prihlásila do kanadského inštitútu v Trnave a tam som navštevovala intenzívny kurz, a tým myslím skutočne intenzívny. Trval trištvrte roka, 4 hodiny denne, 20 hodín týždenne a učiteľ bol zo Spojených štátov.

Popritom si pracovala?

V tom čase som sa venovala iba jazyku.

Okej, toto boli tvoje skúsenosti predtým. Potom si objavila Akadémiu samoukov. Čo ťa presvedčilo, aby si sa pridala?

Bola som už na materskej s druhým dieťaťom, ktoré malo približne pol roka a bola som nasýtená materských povinností. Potrebovala som sa vrátiť sama k sebe. Chcela som to málo voľného času využiť efektívne, takže prišiel nápad, že by som mohla ešte popracovať na angličtine. Bola som si vedomá, aké mám medzery.

Nebola si spokojná s úrovňou B2, chcela si sa posunúť ďalej. Mňa by zaujímalo, ako sa to dá dať dokopy pri takých malých deťoch? Keď sú dve, tak jedno zaspí, druhé sa zobudí. Treba okolo nich mať nejaký manažment. Mama, svokra, muž pomáhali a ty si sa venovala učeniu alebo ako to bolo?

Väčšinu času som si to obhospodárila sama. Samozrejme, niekedy potrebujem pomôcť. Napríklad, cez víkend ráno si dávam Italki hodiny, takže vtedy jednoducho odchádzam.

Vtedy si povedali, dobre, maminu necháme, nech sa porozpráva?

Áno, ale kľúčom k úspechu je nájsť si rovnako naladených ľudí. Nemyslím iba čo sa týka motivácie, ale aj časovo. To sú napríklad maminy na materskej, ktoré žijú obdobný režim ako ja a bolo to veľmi jednoduché. Napríklad, čo sa týkalo konverzácií, nestálo nás to takmer žiadnu energiu. Ja som len napísala správu, že už môžem, deti spia a ona mi odpísala “už aj ja” a o 5 minút sme volali.

Čiže aj zaneprázdnená mamina na materskej, ktorá nevie, ako bude vyzerať jej najbližšia hodina, si vie nájsť ten moment, keď sa takto spojí s inými maminami. To je skvelé.

Bola som doma a mohla som popri tom aj variť. Samozrejme, som sa ich spýtala, či im to nevadí. Ony žili ten istý svet, tak im to nevadilo. Bolo obdobie, keď som chodila kočíkovať von, to som mala úplne najradšej. Deti mi spali v kočíku, ja som sa prechádzala a do toho som telefonovala v angličtine. To bolo perfektné.

Takže, v podstate, mamička na materskej dovolenke nie je odkázaná iba na to, že sa treba starať sa o dieťa. Je to krásne, som tiež mamina dvoch detí, ktoré sú už síce veľké, ale ja som kedysi, keď som bola na materskej, nemala tú príležitosť, že by som sa takto učila samostatne. Mňa by zaujímalo, aké to bolo, keď si sa tak trošku odtrhla od materských povinností. Oddýchla si si a vrátila si sa v inom naladení? Aké to je pre maminu, ktorá takto utečie na chvíľočku a robí niečo, čo ju baví?

Ja by som povedala, že je to presne tak, ako si povedala, že niekedy som aj odchádzala z domu v nie najlepšej nálade. Ale po tej konverzácii s ľuďmi, ktorých mám veľmi rada, lebo už sme spolu nejaký ten čas, som sa domov vracala v úplne inej nálade a naplnená energiou. Takže áno, je to presne takto.

Čiže si na chvíľu utiekla, ale v podstate si neochudobnila svoju rodinu o seba, pretože si potom prišla a venovala sa im naplno. Fungovalo vám to doma takýmto spôsobom, nevyčítali ti, že sa nevenuješ deťom?

Nie, ja som sa nevenovala angličtine na úkor detí. Snažila som sa ráno vstať skôr než ony. Vtedy som si čítala, kým sa zobudili. Konverzácie som si riešila okolo obeda a medzitým, samozrejme, som sa venovala aj iným metódam podľa toho, v akej Akadémii som bola. Keď bol manžel večer doma, tak kým sa on hral s deťmi, ja som sa venovala chvíľku sebe.

Úžasné, to sa dobre počúva, ako sa to dá nakombinovať, ak človek chce. Spomínala si, že metódy záležali od toho, v akej Akadémii si bola. Ty už máš za sebou štyri, teraz si v piatej. Čím bola prvá a posledná Akadémia iná? To by ma zaujímalo, pretože niekto si povie, “no stále je v tej Akadémii, asi sa veľa nenaučila.” Tak aké to je?

Ja by som povedala, že zostať v Akadémiách má veľký benefit. Je tam tá sila skupiny, čo je úžasné, lebo síce človek sa aj naučí, má know-how, ako na to, má tie informácie, vie, ako sa učiť. Ale niekedy motivácia vie byť zradná. Tá sila skupiny je fakt čarovná a pomáha človeka udržať sa na ceste učenia.

Keď si spomínala motiváciu, vždy mi napadne taká otázka. Motivácia je niečo, čo nám ide hore, keď sa človek rozhodne, idem sa učiť jazyk, zmením svoj život, idem cvičiť, poznáme to vždy 1. januára. Veľa ľudí zostane pri tej aktivite týždeň-dva, tí odolnejší tri týždne, a potom to upadá. Určite to je tak aj s jazykom. Keď sa človek učí, nie vždy je to skvelé, človek je unavený. Ako to bolo u teba? Čo ťa motivovalo a udržalo pri učení? Pretože byť v štyroch Akadémiách, keď rátam, že Akadémia trvá 2 mesiace, to znamená, že už sa 8 mesiacov venuješ jazyku, čo je dosť dlhá doba.

V podstate tam sú ešte aj prestávky medzi Akadémiami, ono to bude budúci mesiac už rok.

Pekne! Tak mi povedz, čo ťa ešte stále drží pri tom, že chceš pokračovať ďalej? Máš nejakú métu, napríklad “idem na C1”?

Niečo asi takto úplne špecifikované nemám, že kam sa chcem dostať. Toto je inak aj problém, ktorý som minule riešila s Lydkou na živom stretnutí, že vlastne kde je ten posledný bod, kedy bude človek spokojný. Angličtina má nekonečnú slovnú zásobu a stále je tam, že “ešte toto neviem.”

Veľa ľudí si povie, ešte nie som pripravený. Ty si už pripravená, už sa cítiš? Alebo kedy to príde? 

Myslím si, že už áno, už som si aj sama sebe teraz povedala, že táto moja piata Akadémia je moja posledná s angličtinou. Ďalej už budem pokračovať s iným jazykom.

Myslíš si, že Akadémia je vhodná na akýkoľvek jazyk? Hovoríme tu o angličtine, ale vieš si predstaviť, že by si sa pustila do učenia s iným jazykom?

Myslím si, že na európske jazyky je vhodná, lebo máme tam angličtinárov, nemčinárov, taliančinárov, španielčinárov, ruštinárov. Je tam viacej ľudí, je tam potenciál na konverzácie nielen v angličtine. Určite by som povedala, že čo sa týka európskych jazykov, tak áno. Možno keby som sa púšťala do nejakej kórejčiny, bolo by otázne, či by som tam niekoho vhodného na tie konverzácie našla.

Princípy a metódy fungujú na akýkoľvek jazyk, pretože sme mali aj študentov, ktorí sa učili japončinu alebo čínštinu, takže dá sa to. 

Verím, že Motivačná tabuľka udržiava na ceste učenia aj ľudí s takýmito neštandardnými jazykmi. Ono sa to určite nevylučuje, samozrejme. Len pre tie európske jazyky je to o niečo jednoduchšie.

Áno, určite, lebo je jednoduchšie nájsť si konverzačných partnerov. Spomenula si tabuľku, tak aby som vysvetlila, Motivačná tabuľka je špeciálne naprogramovaný excelovský súbor, kam si zapisujeme všetky naše minúty s jazykom, a potom vidíme, koľko času sme s ním strávili. Bola pre teba Motivačná tabuľka naozaj motivačnou alebo si ju skôr brala ako povinnosť, že musím si zapísať?

Určite bola pre mňa motivačná. Ja som si zapisovala tie hodiny ihneď. Keď som napríklad dokončila konverzáciu, tak aby som to nemusela držať v hlave, tak som to hneď zapisovala, takže určite pre mňa bola motivačnou. 

Mám poznačené, že ty si v prvej Akadémii strávila učením 100 hodín a teraz v poslednej 140, čo je naozaj dosť. Čo spôsobilo, že si sa v ďalšej Akadémii takto rozbehla? Pretože detičky rastú, asi už toľko nespia, potrebujú aj viacej byť s maminou. Tá musí sledovať, aby nespadli, aby si neublížili. Povedz nám recept.

Tie hodiny sa odvíjajú podľa toho, ako si to človek nakombinuje v Akadémii, aké priority si zvolí, lebo jedna priorita je jednoduchšia ako tá druhá. Určite je jednoduchšie venovať sa počúvaniu ako čítaniu, lebo vtedy viem multitaskovať. Keď počúvam, viem robiť iné veci, takže určite je to jednoduchšie. Keď som mala viac hodín, tak som stopercentne mala počúvanie ako prioritu. Dá sa to nahnať kvantitou, aj keď to nie je môj cieľ.

Áno, ono to nie je o číslach, ale výstup je, koľko si sa jazyku venovala v merateľných hodnotách. Keď sa bavíme napríklad o počúvaní podcastov, myslíš si, že to množstvo počúvania sa odrazilo na tvojom porozumení v jazyku?

Ja si myslím, že áno. Aj som tak neplánovane narazila na podcast, ktorý som počúvala pred pár mesiacmi, a potom som sa k nemu dostala opätovne. Vypočula som si ho a bola som si vedomá toho, že som rozumela viac, respektíve takmer všetkému. Ten prvýkrát som mala nejaké nezrovnalosti, nejaké veci mi utiekli. Bol to podcast od Esther Perel, a tú by som odporúčala všetkým, ktorých zaujímajú témy vzťahov. Angličtina v ňom nie je najjednoduchšia, nie je to podcast pre tých, čo sa angličtinu učia.

Áno, myslím, že ona je psychologička, takže také psychologické témy.

Venuje sa párovej terapii a je to veľmi zaujímavé. Bolo to o páre, ktorý bol rozdelený počas ukrajinsko-ruského konfliktu. On zostal, ona emigrovala a bol to srdcervúci príbeh dvoch ľudí. Prvýkrát ma to, samozrejme, dostalo, ale nejaké veci mi unikli. Keď som to počúvala druhýkrát, tak som rozumela úplne všetkému. Takže áno, človek sa vie určite posunúť.

Keď sa pozrieš na seba na začiatku a teraz, aký posun vidíš za tie Akadémie v angličtine? Pretože B2 je naozaj veľmi slušná úroveň a ty si ju mala už na začiatku.

Aj keď má človek tú B2, má to limity. Pre mňa to bolo napríklad čítanie. Nikdy som nečítala knihy v angličtine, pokúšala som sa o to niekoľkokrát, no nešlo mi to. Veľmi rada čítam knihy v slovenčine a češtine, niekoľko desiatok ročne, ale nevedela som čítanie uchopiť v angličtine. Potom som zistila, ako na to, že mám čítať viac extenzívne ako intenzívne.

Čiže si potrebovala prísť na spôsob, ako čítať a nemať výčitky, že nerozumieš na začiatku všetkému.

Určite. Nevedela som uchopiť takú tú metódu čítania. Teraz som už prečítala niekoľko kníh a vidím veľký posun. A nielen knihy, ktoré sú odporúčané pre začiatočníkov, ako napríklad jednoduché knihy o sebarozvoji.

Áno, keď je literatúra populárno-náučná, tak nemá dej a je jednoduchšie ju pochopiť. Človek potom hneď nestratí motiváciu. Takže ty už si prešla aj ďalej, wow!

Áno, čítala som beletriu. Veľmi som sa tešila, keď som si zobrala knižku od Delphine de Vigan, ktorá je jednou z mojich najobľúbenejších spisovateliek, a prečítala som ju za víkend. To už bolo, akoby som čítala  v slovenčine alebo v češtine. Bolo to pre mňa zadosťučinenie, že som schopná knihu prečítať aj v angličtine.

Úžasné, to sú naozaj také súkromné víťazstvá. Ešte sa opätovne vrátim k tej úrovni. Pekne si povedala, že úroveň B2 je taká “zakrytá”, lebo sa skladá z jednotlivých kompetencií, a nie v každej z nich sme na tej úrovni. Môžeš byť napríklad v počúvaní alebo čítaní na nižšej úrovni, ale čo sa týka rozprávania, tak v tom môžeš byť dobrá. Je fajn, že si si to takto rozdrobila a že si si povedala dobre, tak aj v tomto sa dá ešte posunúť a viem s tým niečo urobiť. Teraz máš v Akadémii aké priority, ktorým sa venuješ ?

V tejto piatej Akadémii som sa vrátila k tomu, čo som mala v tej prvej, teda počúvanie, slovná zásoba a rozprávanie. Ale napríklad slovnú zásobu som teraz uchopila inak ako v prvej Akadémii. Takže aj tá metóda sa vyvíja a aj keď je to to isté, nie je to to isté.

Takže keď sa ťa spýtam, či je piata Akadémia taká istá, tvoja odpoveď, bude asi… 

…určite nie. 

Evi, ďakujem ti veľmi pekne za tento príjemný rozhovor. Som veľmi rada, že som sa mohla s tebou porozprávať a želám ti pekný deň.

Ďakujem veľmi pekne.

Inšpiroval vás Evkin príbeh? Úžasný, však? A takýchto príbehov máme v Akadémii samoukov kopec!

Zaujíma vás, ako vyzerá Akadémia samoukov zvnútra? Zadajte svoju mailovú adresu do formulára nižšie a pošleme vám krátke video, ako to vyzerá v tomto revolučnom kurze.

Tagy:

Podobné články

0 Komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Bezplatný Webinár

Ako sa naučiť cudzí jazyk z pohodlia domova zábavnou formou bez bifľovania, jazykovky alebo vycestovania do zahraničia.

Lýdia Machová