Prečo jazykový kurz nestačí?

Jazykovy kurz nestaci

Uvažujete, že by ste sa začali učiť nový cudzí jazyk alebo by ste si chceli zvýšiť úroveň v tom, ktorý už trochu ovládate? Ako prvé riešenie nám v takomto prípade napadne zapísať sa do jazykového kurzu, ktorý sa koná v neďalekej jazykovej škole jeden až dvakrát do týždňa.

Na takýto postup sme totiž zvyknutí ešte z návštevy základnej, strednej či dokonca vysokej školy a často ani neuvažujeme, či by sa to dalo aj inak. Ako žiaci či študenti sme mali v rozvrhu zaradenú angličtinu, nemčinu, ruštinu či iný cudzí jazyk a chodili na hodiny i niekoľko rokov. Po skončení školy sme si so sebou vzali i túto predstavu o výučbe jazyka.

Tak sme to robili vždy…

Ak by sme však k cudzím jazykom chceli pristupovať rovnakým spôsobom i v dospelosti, otvára sa nám otázka, či to bude naozaj fungovať. Predovšetkým, ak už ste na taký kurz chodili alebo práve chodíte, a ani po dlhšom čase nepociťujete dostatočný posun vpred, ako by ste si priali.

Ide o pomerne rozšírenú predstavu, a to nielen v našich končinách ale aj inde vo svete. Často si náš nedostatočný pokrok v jazyku zdôvodňujeme jednoducho tým, že na jazyk nemáme talent, nie sme dosť dobrí a hľadáme chybu v sebe. V skutočnosti je tá chyba však na úplne inom mieste.

Samotný jazykový kurz totiž nie je dostatočným riešením. Iba návšteva takéhoto kurzu nestačí, aby sme dostatočne rýchlo a intenzívne rozšírili naše jazykové zručnosti. Jazykový kurz ako taký je výborný na udržanie systematickosti v učení a zabezpečí vám pravidelný prístup k vyškolenému lektorovi, ktorý vám vie pomôcť s náročnejšími jazykovými otázkami.

Kontakt s jazykom, ktorý počas lekcií máme, však nie je dostatočný na to, aby sme sa cudzí jazyk skutočne naučili. Hlavne v prípade, keď ide o skupinový kurz a reálne sa pri rozprávaní dostanete na rad len na pár minút, a nemáte tak príležitosť, aby ste si nové poznatky aktívne precvičili a naučené upevnili.

Bude to fungovať aj mne?

Možno si teraz myslíte, že v skutočnosti vám to nejde preto, lebo nie ste v jazykoch dobrí, a ak by taký kurz navštevoval polyglot, človek ovládajúci viacero jazykov, išlo by mu to bez problémov. Z vlastnej skúsenosti a skúseností viacerých polyglotov, ktorých poznám, vás môžem uistiť, že polygloti sa takýmto spôsobom jazyky veru neučili.

Keď som sa nedávno rozprávala so známym slovenským polyglotom, Vladom Škultétym, ktorý ovláda 22 jazykov, spýtala som sa ho, ako dlho mu trvá naučiť sa nový cudzí jazyk. Podľa jeho slov sa mu napríklad podarilo naučiť sa ruštinu za 3 mesiace.

Na prvý pohľad je to úžasne krátky čas, no za týmto skvelým výsledkom sa ukrýva fakt, že sa Vlado učil 6 až 8 hodín denne! Keď si to spočítate za 3 mesiace, dostanete obrovské množstvo kontaktu s jazykom.

Takže áno, takýmto spôsobom sa to dá a skutočne to funguje. Je však za tým veľa intenzívnej práce, odhodlania a primerane nastavených priorít.

Na druhej strane, ak by si to Vlado rozpočítal, povedzme, na poldruha hodiny dvakrát týždenne v jazykovom kurze, taktiež by sa mu učenie roztiahlo na oveľa dlhšie obdobie a aj jemu by trvalo celé roky dosiahnuť plynulosť v jazyku.

Čas na sebareflexiu

Teraz si úprimne odpovedzte na otázku: čo všetko robíte medzi jednotlivými lekciami, ktoré máte napríklad dvakrát do týždňa, pondelok a stredu, alebo utorok a štvrtok? Odložíte večer po návrate domov učebnicu na poličku a nepozriete sa na ňu až do momentu, keď ju treba znova zbaliť do tašky a vyraziť do jazykovky?

Ak je to tak a jazyku sa v čase medzi hodinami nevenujete, nemáte s ním prakticky žiadny kontakt. Veľmi rýchlo zabúdate, čo ste sa na ostatnej hodine naučili a začínate tak na každej lekcii takmer od začiatku.

Nové slovíčka či gramatické javy, ktoré ste počuli alebo čítali na minulej lekcii, sa vám pomaly ale isto vytrácajú z pamäti a vy sa ocitáte v začarovanom kruhu. Trochu sa posuniete a opäť klesnete. Trochu znova dopredu a opäť späť. Ide o obrovskú prekážku v pokroku a jeden z hlavných dôvodov vášho pomalého postupu.

Dobrá rada nad zlato

Čo s tým? Prestať chodiť na kurzy a vykašľať sa na celé učenie? Vôbec nie! Dám vám jednu veľmi dobrú radu a verte mi, že pretaviť ju do praxe je oveľa jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať.

Keď chodíte na kurz do jazykovej školy, je priam nevyhnuté, aby ste sa jazyku, ktorý sa učíte, venovali aj medzi jednotlivými lekciami. To znamená, že sa treba učiť taktiež doma ako samouk, aby ste nové slovíčka udržali v aktívnej pamäti, pokiaľ si ich úplne nezapamätáte. V skutočnosti učenie totiž nefunguje tak, že sa dvakrát stretneme s nejakým slovíčkom alebo frázou a už ich vieme. Naopak, musíme ich neustále opakovať, precvičovať a stretávať sa s nimi v rôznych kontextoch.

Toto platí bez ohľadu na to, či si myslíte, že máte alebo nemáte talent na jazyky. Funguje to tak skrátka pre každého človeka: večného začiatočníka, mierne pokročilého aj polyglota, ovládajúceho viacero jazykov.

Stačí vo svojom každodennom živote spraviť pár drobných zmien a výsledky sa určite dostavia. V čase medzi hodinami počúvajte rôzne nahrávky, rozprávajte sa sami so sebou na spôsob takzvaného self-talku alebo s druhými ľuďmi, čítajte si texty, opakujte slovíčka obľúbenou metódou a robte si gramatické cvičenia.

Skrátka, venujte sa jazyku akýmkoľvek spôsobom, ktorý vám vyhovuje, ale musíte vyvinúť aktivitu, aby ste si udržali intenzívnejší kontakt s jazykom. Aj keby to bolo len 15-20 minút denne, je to v každom prípade lepšie, ako ísť dvakrát do týždňa na kurz a viac sa jazykom nezaoberať.

Reč peňazí

Ak som vás zatiaľ úplne nepresvedčila, možno zaberie finančný aspekt. Za čas, keď sa učíte sami ako samouk, nemusíte nikomu platiť. Podľa vlastného výberu investujete len do jazykových zdrojov (napríklad zakúpenie knižky, či predplatného aplikácie), pripojenia na internet, prípadne vhodného zariadenia (smartfónu, tabletu a podobne), ktoré by ste si však zrejme zadovážili i tak.

Keď čítate knižku alebo pozeráte seriál, učíte sa jazyk a zároveň neplatíte jazykovej škole ani lektorovi. Je to úplne logické ale často na túto stránku samostatného učenia zabúdame.

Vlado Škultéty spomínal, že na dosiahnutie plynulosti v ruštine potreboval približne 500 hodín kontaktu s jazykom. Keď si predstavíte, že by všetky tieto hodiny absolvoval s plateným lektorom, vyšlo by ho to na niekoľko tisíc eur.

Preto je najlepšie nájsť primeranú mieru a kombinovať individuálne učenie sa s lekciami u plateného lektora alebo v kurze. Tam si totiž môžete precvičiť aktívne použitie jazyka, ozrejmiť si náročnejšie jazykové javy alebo dať svojmu učeniu oficiálnejší rámec (napríklad aj s prípravou na jazykovú skúšku).

Dnešným dňom môžete všetko zmeniť!

Takýmto spôsobom môžete svoje učenie obohatiť aj vy. Nech už chodíte na akýkoľvek jazykový kurz alebo sa práve preň rozhodujete, pokiaľ ho doplníte samostatným učením doma, čoskoro zistíte, že aj na samotnom kurze dosahujete oveľa lepšie výsledky a postupujete rýchlejšie dopredu.

Keď na sebe cítime pokrok, motivuje nás to učiť sa ďalej a z učenia, ako nevyhnutnej povinnosti, sa stáva príjemná aktivita.

Po prečítaní tohto článku vám preto odporúčam, aby ste seriál, ktorý máte rozpozeraný, prepli do jazyka, ktorý sa učíte. Siahnite po bilingválnej knižke alebo stupňovanej čítanke, či dnes večer si zrekapitulujte svoj deň na spôsob self-talku. A potom tak spravte zajtra, pozajtra a každý ďalší deň.

Odmenou vám bude rozširujúca sa slovná zásoba, väčší rozsah známych jazykových javov, kontakt s reálnym jazykom a v neposlednom rade aj pohotovejšie reakcie. A to nielen na hodine v jazykovke ale aj v skutočných situáciách pri stretnutiach s inými ľuďmi.

Ilustrácie: unsplash.com

Lýdia Machová

Jazyková mentorka a tlmočníčka
Som polyglotka, jazyková mentorka, tlmočníčka a autorka tejto stránky. Ako samouk som sa naučila 7 jazykov a každé dva roky sa učím nový. Som presvedčená, že jazyk sa dokáže naučiť ktokoľvek, bez ohľadu na talent, vek či iné danosti – ak vie, ako na to. V rámci Jazykového mentoringu ponúkam ľuďom kompletný návod na to, ako sa môžu akýkoľvek jazyk naučiť na dobrej úrovni, za pomoci jednoduchých, často úplne bezplatných materiálov na internete a v kníhkupectvách.
Komentáre