VIDEO: Prečo neviete poskladať vetu? A ako to zmeniť?

Ste v cudzom jazyku začiatočník a poskladať ucelenú vetu vám pripadá ako nedosiahnuteľný cieľ? Skladať slovíčko za slovíčkom vás stojí veľa energie a na konci si aj tak nie ste istí, či ste všetko povedali správne? Ak sa spoznávate, nezúfajte. Vo videu vám vysvetlím, prečo to tak je, a hlavne vám poviem, ako to zmeniť. Ak radšej čítate, pod videom nájdete jeho prepis.

Patríte k začiatočníkom v cudzom jazyku a chýba vám ľahkosť v rozprávaní? Povedzme, že sa učíte angličtinu a chcete povedať vetu “Ona môže ísť autom do práce, kedy chce.” 

Tak si začnete v hlave prekladať: 

,Ona ‒ she, môže ‒ can. 

Dobre, ale teraz počkať ‒ je to ona, čiže 3. osoba, nemá byť náhodou v 3. osobe koncovka “-s”? Nie, nemá, pretože je to modálne sloveso, to je výnimka a tam sa “-s” nedáva. Dobre, takže she can. 

Ísť sa povie go, ale počkať. Keď je to ísť do práce autom, nemala by som povedať radšej šoférovať – drive?’ 

Pri preklade jednej vety sa snažíme spojiť strašne veľa úkonov a v hlave nám doslova bzučí. Skladať si slovíčko za slovíčkom a zároveň ešte rozmýšľať nad gramatikou je neskutočne náročný proces a nemôžeme sa vôbec čudovať, že nám to dlho trvá. 

A presne v tomto je najväčší problém. Keď rozprávame v cudzom jazyku, nemôžeme si každú vetu v hlave rozdeliť na slovíčka, ktoré jedno za druhým samostatne prekladáme a popritom ešte rozmýšľať, aká gramatika tam patrí, či tam náhodou nie je výnimka a ak áno, tak aká. 

Poznám ľudí, ktorí sa takto učia a naozaj sa trápia, keď majú povedať len jednu vetu. Učia sa slovíčka individuálne, nezávisle od nich gramatiku, a potom pri rozprávaní sa snažia všetko spojiť. Takýto prístup je extrémne náročný a trval by dlho úplne všetkým, aj mne.

Metóda spätných prekladov

Ja sa učím jazyky inak. Neučím sa jednotlivé slovíčka a gramatiku samostatne, ale spájam všetko dokopy. Využívam tzv. metódu spätných prekladov. Prišla som na ňu pomerne intuitívne, keď som sa učila španielčinu. Bola mojím prvým jazykom, ktorý som sa naučila čisto ako samouk a až neskôr som zistila, že túto metódu radi uplatňujú aj iní polygloti, teda ľudia ovládajúci veľa jazykov po celom svete. 

Pri metóde spätných prekladov si najskôr preložíme text z cudzieho jazyka do slovenčiny a potom sa ho snažíme vetu po vete prekladať zo slovenčiny naspäť do cudzieho jazyka. Takto sa pravidelným prekladom naučíme celé frázy z cudzojazyčného textu v podstate naspamäť. Keď niektorú z nich budeme chcieť použiť, nebude už potrebné uvažovať, či je pri can v 3. osobe výnimka, lebo ide o modálne sloveso. Toto vôbec nemusíme vedieť. Stačí, že sme si ho pri preklade textov veľakrát precvičili a naučili sa frázy, ako napríklad She can drive. You can do it. He can walk. Takto si zapamätáme, že vo všetkých osobách je can bez “-s” a nezáleží, o akú osobu ide. Keď sa toto naučíme, bude pre nás samozrejmé povedať can bez “-s” aj v inej vete.

Napríklad sa naučíte predprítomný čas v kombinácii s použitím slovíčka never (nikdy) a pri spätných prekladoch si budete precvičovať celé frázy, napríklad She has never seen (Ona nikdy nevidela), I have never been abroad (Nikdy som nebola v zahraničí), We have never done (Nikdy sme neurobili). Ak sa pomocou spätných prekladov naučíte tieto výrazy, tak neskôr, keď budete chcieť povedať, že ste nikdy nehrali poker, tak z vás tá správna gramatika I have never played… vyletí a ani nebudete vedieť, prečo. Podvedome to však budete vedieť povedať v tejto kombinácii, a to práve preto, že ste sa s v minulosti naučili kopu iných viet, v ktorých to never a have done, have been, have seen bolo použité spolu.

Toto je obrovský rozdiel oproti spôsobu, ako sa učí predprítomný čas v škole. Ja som bola vždy prekvapená, keď prišla pani učiteľka na hodinu a na tabuľu napísala “predprítomný čas” s tým, že “deti, otvorte si zošity, ideme si vysvetľovať gramatiku.” 

Keďže ja som spoznávala jazyk živý, ako funguje v praxi, prišlo mi to umelé a nudné. Oveľa radšej by som sa predprítomný čas naučila tak, že by som ho zbadala v nejakom texte a zaujalo by ma “She has never done it.” Prečo je to tu použité? Čo je to za čas? A išla by som ho ďalej skúmať v praxi. 

Bohužiaľ, v škole sa stále učíme opačne ‒ učíme sa individuálne slovíčka, učíme sa gramatiku. Potom choďte, použite všetko dokopy a rozprávajte, ale už vám nikto nepovie, ako. A práve na toto sú spätné preklady naozaj úžasné. 

Ako fungujú spätné preklady v praxi?

1. Vyberiete si jednoduchý text, napríklad z učebnice angličtiny pre samoukov.
2. Tento text si preložíte do slovenčiny a vetu za vetou si ho napíšete do zošita.
3. Zoberiete si váš slovenský text a budete si vetu za vetou prekladať naspäť do angličtiny. 
4. Svoj preklad si kontrolujete v originálnom texte z učebnice.

Je to fantastická metóda, pretože spája časti jazyka do celkov, ktoré sa učíme bez toho, aby sme si to uvedomovali. Neriešime v hlave slovíčka, neriešime gramatiku, ale učíme sa všetko pekne spolu ako frázy, ktoré potom v praxi budeme vedieť použiť. Ide  o prirodzené učenie sa jazyka, ktoré nám nesmierne pomôže pri vyjadrovaní. 

Však znejú spätné preklady jednoduchšie a príjemnejšie ako skladať každú vetu z jednotlivých slov a gramatiky? Som presvedčená, že to tak je, pretože mi to fungovalo už v deviatich cudzích jazykoch. 

A toto je jedna z vecí, ktoré učím v Jazykovom mentoringu. Metóda spätných prekladov tvorí samostatný modul v našom kurze Kľúč k jazykom. V ňom vysvetľujem kompletný návod, ako sa začať učiť cudzí jazyk ako samouk, ako si učenie nastaviť tak, aby ste nezlyhali a dosiahli úroveň, keď môžete začať pozerať filmy, seriály, čítať knižky a rozprávať sa s ľuďmi. Na to si potrebujete na začiatku osvojiť určité základy jazyka, slovíčka, gramatiku a práve spätné preklady sú na to skvelým nástrojom, ktorý vrelo odporúčam. 

Ak vás metóda spätných prekladov zaujala a chceli by ste sa podrobnejšie oboznámiť s mojím videokurzom pre začiatočníkov, kliknite na tento odkaz. Držím vám palce, aby ste sa s nadšením a radosťou pustili do nových metód, akou je napríklad aj metóda spätných prekladov. Uvidíte, že postup v učení sa cudzieho jazyka vie byť oveľa príjemnejší a rýchlejší.