Učím sa tie slovíčka stále dookola a aj tak si ich nepamätám!

Učím sa slovíčka a aj tak si ich nepamätám

Aj vy si to často hovoríte? Práve pri učení sa slovnej zásoby dochádza k najväčším chybám a mýtom, ktoré spôsobujú, že sa učíme tie isté slovíčka stále dookola, no aj tak si ich nepamätáme. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie chyby pri samotnom učení sa novej slovnej zásoby. Zároveň si povieme, ako sa ju učiť efektívne, aby sme sa ju nielen učili, ale aj naučili.

1) Slovíčka sa učíme naspamäť (bifľujeme)

Toto je asi najväčšia a najčastejšia chyba, ktorú sme si osvojili ešte v školských laviciach a robíme ju stále. Ja sama si pamätám hodiny nemčiny na základnej škole, kde sme mali v každej lekcii učebnice tabuľku s niekoľkými stĺpcami slovíčok. Pani učiteľka nám na hodine vždy povedala, ktoré slovíčka sa máme naučiť do ďalšej hodiny. Ale prečo je to vlastne chyba? Vysvetlíme si, ako funguje zapamätávanie si, aj zabúdanie, a hneď to pochopíte.

Nemecký psychológ Herman Ebbinghaus vytvoril tzv. krivku zabúdania, ktorá krásne ukazuje, ako naša pamäť funguje. Ak by sme sa jeden deň nabiflili napríklad 100 slovíčok, už po 18 minútach by sme si pamätali len cca 55 z nich! Ako môžete vidieť na obrázku, táto krivka neklesá stále rovnako, takže zajtra by sme si pamätali ešte zhruba 40 z nich, po týždni približne 30.

Ebbinghausova krivka zabúdania
Ebbinghausova krivka zabúdania

My túto krivku však môžeme spomaliť tým, že si slovíčka zopakujeme, napríklad po tých 18 minútach – naše 1. opakovanie na obrázku znázornené modrou. Teraz už bude naša krivka zabúdania klesať pomalšie a zajtra si namiesto 55 slovíčok budeme pamätať okolo 70.

krivka-zabudania-1-opakovanie

No keď si ich zajtra zopakujeme znovu (2. opakovanie), krivka bude klesať ešte pomalšie. Po týždni si namiesto 30 % budeme pamätať až 80 %. Poriadny rozdiel, však?

krivka-zabudania-2-opakovanie

Keď sa slovíčka snažíme nabifliť, zapamätáme si ich len na veľmi krátku dobu. No postupným opakovaním si zlepšujeme svoju schopnosť zapamätať si (nielen) nové slovíčka naozaj dlhodobo. A práve na tomto intervalovom opakovaní sú založené takmer všetky efektívne metódy na učenie sa slovnej zásoby, ako napríklad papierové či digitálne kartičky alebo metóda Goldlist (viac o týchto metódach sa dozviete vo videokurze Majster jazykov).

2) Snažíme sa naučiť veľa nových slovíčok naraz

Veľa samoukov má, najmä na začiatku učenia sa, vysoké ambície a chcú sa každý deň naučiť 50 – 100 nových slovíčok. Nemyslia však na to, čo budú robiť s tými predchádzajúcimi, ktoré sa učili včera, predvčerom, pred týždňom atď. Ako sme si vysvetlili na krivke zabúdania, keď si naučené slovíčka nezopakujeme, veľmi rýchlo ich zabudneme. A presne tak rýchlo končia aj títo ambiciózni samoukovia, pretože sú demotivovaní z toho, ako veľa sa učia a ako málo si pamätajú.

Ak si chceme nové slovíčka zapamätať naozaj dlhodobo, je oveľa dôležitejšie, aby sme si opakovali tie, ktoré sme sa už učili, ako snažiť sa učiť stále nové a nové. Tie, ktoré sme sa naučili nedávno, si treba opakovať častejšie, tie, ktoré sme sa učili už dávnejšie si stačí pripomenúť raz za čas, aby sme si prehĺbili ich pamäťovú stopu. Nové slovíčka by mali tvoriť len okolo 10 – 15 % z nášho celkového učenia sa slovnej zásoby.

Snažíme sa naučiť veľa nových slovíčok naraz

3) Učíme sa nárazovo

Táto chyba úzko súvisí s predošlými dvomi. Namiesto toho, aby sme sa slovíčka učili postupne a pravidelne si ich opakovali, sa snažíme naučiť sa veľké množstvo naraz, najčastejšie pred písomkou v škole alebo testom v jazykovke. V takýchto prípadoch sa ich učíme v kuse aj niekoľko hodín, alebo dokonca celú noc. V tom lepšom prípade ich “vieme” na písomke, no o týždeň si z nich už veľa nepamätáme. V tom horšom si ich nepamätáme už ani na písomke, resp. pamätáme si iba zlomok z nich.

Oveľa efektívnejšie je učiť sa častejšie a v malých dávkach. Namiesto 50 slovíčok si zoberte radšej 5 – 10 a veľa, veľa opakujte. Zároveň je lepšie, ak si ich budete opakovať 10 minút 2 – 3x počas dňa, než keby ste si ich opakovali pol hodinu, ale iba raz.

Učíme sa nárazovo

4) Slovíčka si iba čítame, ale neskúšame sa z nich

Toto je ďalšia veľmi častá chyba. Pritom testovanie sa je nesmierne dôležitým prvkom učenia sa. Keď mozgu najprv dáme nejakú otázku a potom na ňu hľadáme odpoveď, oveľa lepšie si zapamätá, čo sa naučil.

Častokrát si myslíme, že keď si niečo stokrát prečítame, budeme to vedieť. Čítanie však nie je efektívny spôsob zapamätávania si informácií. Ak nesúhlasíte, zamyslite sa napríklad nad tým, koľko si pamätáte z knihy, ktorú ste čítali minulý mesiac. A koľko z tej, ktorú ste čítali pred pol rokom?

Slovíčka si iba čítame, ale neskúšame sa z nich

5) Skúšame sa z angličtiny (nemčiny, španielčiny…) do slovenčiny

Ďalšia chyba, ktorú si so sebou nesieme zo školy a myslím si, že ju robíme úplne všetci – skúšame sa slovíčka naopak. Ak chcete, môžete sa skúšať aj z angličtiny (či iného cudzieho jazyka) do slovenčiny. Ale vždy to treba robiť aj naopak. Pretože keď sa skúšame z cudzieho jazyka do svojho, testujeme svoju pasívnu slovnú zásobu – teda to, čomu rozumieme, keď to počujeme alebo vidíme. Zrejme budete mať pocit, že všetko viete, ale ako som už spomenula, rozumiete tomu len pasívne.

Naopak, keď sa skúšame zo slovenčiny do angličtiny (alebo iného cudzieho jazyka), testujeme svoju aktívnu slovnú zásobu – teda to, čo vieme my sami povedať v praxi.

6) Učíme sa potichu a hovoríme si slovíčka iba “v duchu”

Okrem toho, že si slovíčka častokrát iba čítame, namiesto toho, aby sme sa z nich skúšali, a navyše si ich čítame z angličtiny do slovenčiny, robíme ešte ďalšiu chybu – učíme sa potichu a čítame si ich iba “v duchu”.

Je veľmi dôležité, aby sme sa učili nahlas vždy, keď je to možné. (Samozrejme, nechceme od vás, aby ste to robili ráno v autobuse cestou do práce či do školy alebo v rade pri pokladni.) Okrem samotných slovíčok si tým cvičíme aj formulovanie myšlienok a správnu výslovnosť. Zaraďte teda učenie sa nahlas do svojho plánu aspoň niekedy.

učte sa slovíčka nahlas, nielen "v duchu"

Extra tip: Ak je pre vás výslovnosť nejakého slovíčka nová, zapíšte si okrem samotného slovíčka aj ju. Je oveľa ľahšie naučiť sa správnu výslovnosť hneď od začiatku, ako sa neskôr odúčať nesprávnu. Hlavne v jazykoch ako angličtina, francúzština či ruština sa slová častokrát vyslovujú inak, ako sa píšu.

7) Myslíme si, že na učenie sa novej slovnej zásoby nám stačí aplikácia (napr. Duolingo)

Dnes existuje už naozaj veľké množstvo rôznych aplikácií na učenie sa jazyka. V priebehu posledných pár rokov sa rozšírili aj u nás. Veľa ľudí si ich obľúbilo, pretože majú pekný dizajn, sú zábavné, motivujú nás k učeniu rôznymi odznakmi, ktoré postupne získavame, a máme pocit, ako veľa sme sa už s nimi naučili. Treba si však uvedomiť, že aplikácie ako Duolingo a podobné sú síce fajn ako doplnok, pre zábavu a motiváciu, ale ako hlavný zdroj slovnej zásoby nestačia. A ako hlavný materiál na učenia sa jazyka ako takého už vôbec nie.

Učíme sa slovíčka cez aplikácie - Duolingo

Ako sa tie slovíčka konečne naučiť raz a navždy?

Zhrňme si teda, čo musíme robiť, aby sme si slovíčka uložili do dlhodobej pamäti, nielen do krátkodobej na pár dní, či maximálne týždňov. A ako sa ich naučiť tak, aby sme im nielen rozumeli, keď pozeráme seriál alebo čítame knihu, ale vedeli ich použiť aj pri rozprávaní, t. j. aby sme ich mali v aktívnej slovnej zásobe, nie len v pasívnej:

  1. Viac si opakujeme, ako sa učíme nového.
  2. Učíme sa často, po malých dávkach.
  3. Slovíčka si nečítame, ale skúšame sa z nich.
  4. Skúšame sa vždy zo slovenčiny do cudzieho jazyka.
  5. Keď je to možné, učíme sa nahlas.
  6. Využívame efektívne metódy, nie “zázračné” aplikácie.

Našťastie existujú metódy, vďaka ktorým zmeníte učenie sa slovíčok na zábavnú aktivitu, ku ktorej sa budete s radosťou vracať každý deň. A čo je ešte lepšie, ostanú vám v pamäti už navždy. Ako by sa vám páčilo učiť sa slovíčka bez bifľovania, zato v pohode pri kávičke jednoduchým písaním do zošita? Alebo s farebnými kartičkami na papieri či v mobilnej aplikácii? Viac o jednotlivých metódach na učenie sa (nielen) slovnej zásoby, ktoré prinášajú skutočné výsledky, sa dozviete v našom videokurze Majster jazykov. Želám vám veľa úspechov v učení! A budem sa tešiť, ak sa s nami potom podelíte o svoje výsledky a skúsenosti v komentároch.

Myslíte, že učenie sa jazykov je zdĺhavé a ťažké a okrem toho, aj tak nemáte na jazyky talent? A navyše nemáte ani čas chodiť do jazykoviek? Ide to jednoduchšie, ako si myslíte! Odhaľte 3 prekvapivo jednoduché metódy ako sa naučíte cudzí jazyk za dva roky, aj popri práci na plný úväzok v bezplatnom webinári jazykovej mentorky Lýdie Machovej.

webinar jazykovej mentorky Lydie Machovej zadarmo

Barbara Pecková

Autorka článku
Som prekladateľka z angličtiny a ruštiny a do Jazykového mentoringu som sa pridala v roku 2018 ako jazyková mentorka. Časom som sa začala starať aj o nášho anglického súrodenca: Language Mentoring. Mojou srdcovkou je ruština a na metódach Jazykového mentoringu sa mi najviac páči to, že sa dajú veľmi ľahko začleniť do každodenného života. V jazyku sa dokážem posúvať vpred veľmi rýchlo a ani nemám pocit, že by som sa učila. Je to zábava.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len na účely spracovania tohto komentára.