2 rýchle tipy, čo robiť, ak vám vypadlo slovíčko a nechcete byť na smiech

Možno to poznáte…   

Chcete si v zahraničí kúpiť spiatočný lístok, ale ako naschvál nedokážete slovíčko „spiatočný“ vyloviť z pamäti. A tak sa radšej uspokojíte iba s dvoma jednosmernými lístkami. 

Alebo sa potrebujete opýtať na správnu cestu v uliciach Londýna, ale z predložiek máte v hlave šalát. A tak radšej blúdite v neznámej štvrti ďalej.  

Máte chuť vysvetliť zvedavému taxikárovi v zahraničí, že Slovensko nie je Slovinsko, ale vypotiť zo seba geografickú terminológiu v cudzom jazyku u vás neprichádza ani do úvahy.   

Vidina katastrofálneho konca vás nadobro odradí. Preto radšej siahnete po najjednoduchšej možnej alternatíve. Mlčíte.  

Hádajte, čo? 

Všetci sme sa tam už ocitli.

Medzi nimi aj ja.  

Dodnes si pamätám, ako som sa plná očakávaní vo veku 18 rokov vybrala pracovať do Walesu. Nepochybne som sa spoliehala na svoju učebnicovú angličtinu zo strednej. Veď dokonalému použitiu časov zodpovedali jednotky v žiackej knižke a testy zo slovíčok som písala aj so zatvorenými očami. Keď však prišlo na lámanie chleba a kolegovia v kaviarni sa snažili vypáčiť zo mňa základné údaje typu odkiaľ som a čo tam robím, skamenela som. 

Prvé dni som sa tvárila ako sofistikovaný introvert a v duchu sa modlila, aby sa mi nikto viac neprihovoril. Ako čašníčka v kaviarni som si však nemohla dovoliť mlčať, inak by som odplašila všetkých zákazníkov. 

Raz si odo mňa jeden pán vypýtal popolník. Vyšípila som to iba z náznakov jeho reči tela. Slovo „popolník“ som nedokázala zopakovať ani napodobniť zvukmi, no miesto paniky, som zvolila inú taktiku. Poskladala som slovíčka, ktoré som poznala a svojmu kolegovi vysvetlila, že: „na balkóne sedí pán, ktorý chce fajčiť, a pýta si…” V tom momente kolega sám doplnil slovo „ashtray“ do vety a bolo vyriešené. 

Oči sa mi rozžiarili a vtedy som si uvedomila, že v tom zhone:

• Vôbec nikto neriešil, ako rozprávam.
• Nikto ma nesúdil a ani sa mi nevysmieval. 

Práve naopak, ocenili moju snahu vyjadriť sa najlepšie ako viem, hoci aj rukami-nohami. Hlavné bolo, že som vôbec otvorila ústa, vydávala zvuky a ostatní sa vždy nejako dovtípili. Pričom ja som sa zakaždým naučila nové slovíčka a postupne naberala sebavedomie.  

Čo si teda treba pri rozprávaní uvedomiť? 

Robiť chyby nie je chyba  

Hoci máme v sebe z čias, keď sme ešte drali školské lavice, zakódované, že chyby sú niečo negatívne a musíme sa im vyvarovať, v skutočnosti svedčia o tom, že sa učíme niečo nové. Je prirodzené, že v tej záplave nových výrazov a slovíčok nám občas nejaké vypadne alebo sa nám podarí prehodiť slovosled. Nezúfajte!   

Nemusíte mať na jazyky talent   

Dokonca ani špeciálnu pamäť. Tajomstvo spočíva v samotnom rozprávaní. Čím viac budete rozprávať, tým sebaistejšie sa budete v rozhovoroch cítiť. Skôr si zvyknete aj na skutočnosť, že chyby sú prirodzenou súčasťou učenia sa jazykov a v prípade, že sa vám podarí nejakú spraviť, nebude to znamenať koniec sveta. Budete nad vecou, prípadne sa pousmejete, ale základ je neprestať rozprávať.   

Trpezlivosť ruže prináša

Je to hrozné klišé, ja viem. Pravdou však je, že rozprávanie je nutné veľa cvičiť. Pretože inej cesty, ako sa v ňom zdokonaliť, skutočne niet. Platí to pre všetko. Z prvých nesmelých tanečných krokov sa dotancujete k dokonalej choreografii. Zahrať symfóniu číslo 5 na prvú dobrú nedokázal ani samotný Beethoven. Aby ste tromfli svokru vo vianočnej kapustnici, budete musieť zašpiniť hrnce ešte veľakrát.   

Aj pri rozprávaní musíme mať so sebou trpezlivosť. Rovnako, ako ju mali s nami naši rodičia, keď sme ešte za sebou ťahali drevenú kačičku. Ak sme náhodou utrúsili niečo nesprávne, prípadne sme si vymysleli nové slová, nesmiali sa nám a neposlali nás do kúta zamyslieť sa nad svojím správaním. Boli láskaví a trpezliví. Po niekoľkých nevydarených a možno aj vtipných pokusoch sme napokon začali sebaisto a plynule rozprávať. Majte so sebou trpezlivosť aj vy.  

Čo teda robiť v prípade, ak vám vypadne slovíčko?  

Skvelá otázka. Aj pri bohatej slovnej zásobe a po rokoch skúseností sa nám stane, že si občas v tom zhone na niečo nespomenieme. Existujú však šikovné a jednoduché riešenia, ktoré vás zachránia v akejkoľvek situácii bez toho, aby ste sa zasekávali alebo sa museli za seba hanbiť. Skúste napríklad:   

1. Tip: Neutrálne výrazy  

Koľkokrát sa vám stalo, že ste si v rýchlosti nedokázali spomenúť na vhodný výraz a miesto ľubozvučného slovenského slovíčka ste siahli po univerzálnom „oné“? Neuveriteľné, ako sa tento multifunkčný výraz hodí do každého kontextu, pričom nám druhí vždy nejakým zázrakom porozumejú. Zamiešajte ešte do toho „hento“, „toto“, „tamto“ a som si istá, že rozhovor bude mať naďalej zmysel.   

Teraz si predstavte, že to, čo tak prirodzene používame v našej reči, platí aj v komunikácii v cudzom jazyku. Poďme sa pozrieť na niekoľko šikovných pomocníkov v angličtine:   

a) ukazovacie zámená „this“, „that“, „these“, „those“ 

b) neurčité zámená „something“, „someone“ 

c) opisné výrazy   

2. Tip: Zjednodušovanie myšlienok  

Prečo by ste si zbytočne komplikovali život, keď sa môžete vyjadrovať jednoducho? Nesnažíme sa predsa ohúriť druhú osobu bohatou slovnou zásobou, odbornými termínmi ani poetickými vyjadreniami. Pri rozprávaní je najdôležitejšia samotná výmena myšlienok a čím jednoduchšie sa vyjadríme, tým ľahšie a rýchlejšie nás pochopia. Dokážeme sa dohovoriť bez problémov dokonca aj s menšou slovnou zásobou.  

Ako na to?

Princíp zjednodušovania myšlienok Lydka skvele vysvetlila v jednom zo svojich živých webinárov a účastníci kurzu Cesta samouka: Rozprávanie o ňom získajú dokonca celý premakaný ebook. V tomto článku si povieme základné princípy, ako zjednodušovanie funguje.

Trik spočíva v tom, že neprekladáme vety od slova do slova, ale opisne vyjadrujeme, čo chceme povedať. Pracujeme so slovíčkami, ktoré už poznáme a snažíme sa pomocou nich opísať to, čo nevieme presne vyjadriť.  

Predstavte si 

Chcete namaľovať portrét osoby. Ak sa učíte maľovať, chvíľu potrvá, kým nadobudnete potrebné zručnosti. Ale držať ceruzku v ruke viete, nakresliť čiary na papier je celkom hračka a čo sa nevydarí, predsa stále môžete vygumovať. Pracujete s tým, čo máte práve k dispozícii a čo už dokážete využiť v praxi.  

Miesto dokonalých obrysov sa snažíte načrtnúť aspoň náznak tváre. Možno to nie je dielo hodné výstavy v galérii, ale stále je to hlava. Podstatné je, že je to rozpoznateľné a zmysel zostal, akurát sa zjednodušila jeho podoba.  

A to platí aj o jazyku. Zjednodušovanie je kľúčom k sebaistote.

Ako to vyzerá v praxi?    

Keď neviem slovíčko

» Môj nadriadený nedokáže vybaviť túto úlohu, pretože je zavalený prácou. 

» My superior is unable to carry out the task as he‘s snowed under. 

Zjednodušenie by mohlo vyzerať asi takto:   

Ak si nespomeniem na slovo „nadriadený“ (superior), môžem ho nahradiť bežnejším výrazom „šéf“ (boss). Zjednodušene by sme mohli povedať aj „kolega“ (colleague), ktoré stále vyjadruje pracovný vzťah.

Poslednou najjednoduchšou možnosťou by bolo opisne vyjadriť, že máme na mysli „muža v našej firme“ (man in our company), kde sme siahli po slovíčkach, ktoré už poznáme a poskladali ich tak, aby bolo jasné, že hovoríme o niekom z nášho zamestnania. Koniec koncov je aj nadriadený, šéf, či kolega len muž z práce. To znamená, že myšlienka sa zachovala.  

Keď neviem slovné spojenie   

V našej vete vyššie sme použili anglický idióm „je zavalený prácou“ (he‘s snowed under), ktorý sa používa na pokročilejšej úrovni angličtiny. V tomto prípade sa dá rovnaká myšlienka vyjadriť niekoľkými jednoduchšími verziami. Môžeme jednoducho povedať, že má „veľa na práci“ (he has too much to do) alebo stačí, ak ho opíšeme ako veľmi zaneprázdneného (he is too busy). Ďalšou možnosťou je pohrať sa so slovíčkom „práca“ (work), ktoré  každý dobre pozná a skrátka povedať, že jej „má veľa“ (he has a lot of work).  

Zjednodušenie by mohlo vyzerať asi takto:  

Kеď neviem gramatiku

Už vieme, ako zatočiť so zložitými slovíčkami, tak sa teraz pozrime, čo robiť v prípade, že si nevieme rady s nejakými gramatickými javmi.  

V našej ukážkovej vete sme neschopnosť niečo urobiť vyjadrili pomocou „is unable“. Začiatočníci poznajú jednoduché modálne sloveso „can’t“ s tým istým významom. V prípade, že je aj toto modálne sloveso príliš ťažké, môžeme sa v danej situácii vynájsť a jednoducho vyhlásiť, že „to neurobím“, teda „I will not do it“. 

Zjednodušenia pôvodného výrazu by mohli vyzerať napríklad takto: 

Posledné, najjednoduchšie použitie, je skvelým príkladom aj spôsobu, ako si poradiť so spojkami. Keby sme nevedeli vyjadriť „pretože“ (as), ani „lebo“ (because), stačí ak zmeníme poradie slovíčok alebo ich úplne vynecháme a vetu rozdelíme do dvoch kratších.   

Tak si to teda zhrňme: 

• Ak vám vypadne slovíčko, rodení hovoriaci sa vám nebudú smiať. 
• Robiť chyby je úplne v poriadku, znamená to, že sa učíte nové veci. 
• Musíte byť so sebou trpezliví. 
• Vždy vás zachránia neutrálne výrazy.  
• Čo neviete presne pomenovať, môžete opísať.  
• Nekomplikujte si život, zjednodušte myšlienky.   

Tak čo? V hlave sa vám spustil vír slovíčok a premýšľate, ako sa dá jedna myšlienka vyjadriť rôznymi spôsobmi? Verte, že ich je neúrekom. Nebojte sa experimentovať. Smelo skúšajte. Kreativite sa medze nekladú. Dôležité je veľa rozprávať, pretože to je jediná cesta k tomu, ako sa v samotnom v rozprávaní dá zlepšiť. Tak ako pri kreslení, hlavne, aby papier nezostal prázdny.   

Poznáte viac spôsobov, ako šikovne vykorčuľovať zo situácií, keď si nedokážete vybaviť slovíčko alebo sa popasovať so zložitou gramatikou? Neváhajte a napíšte nám dole do komentára vaše kreatívne riešenia, ktoré vás v týchto prípadoch zachránili. Tešíme sa!