„Pocítila som neuveriteľný posun v nemčine už po pár týždňoch"

Nemčinu som sa začala učiť na gymnáziu ako druhý jazyk a išlo mi to dobre. Mala som šťastie na super učiteľku, aj vďaka ktorej som zmaturovala na výbornú. Potom som prišla na vysokú a až do štvrtého ročníka som po nemecky takmer neprehovorila. Pomedzi rôzne morfológie, syntaxe, lexikológie, jazykovedy a literatúry, ktoré sú síce niekedy užitočné, no časovo mimoriadne náročné, mi sotva ostala chuť zaoberať sa nemčinou vo voľnom čase. Ak sme aj mali nejaký predmet určený na rozvíjanie jazykových zručností, bolo na ňom 20 študentov. Jasné, že keď som mala niečo povedať, skrývala som sa za ostatných a neodvážila sa odhaliť svoju medzičasom už lámanú nemčinu. Potom prišla Lýdia s ponukou, že študentov na fakulte oboznámi s metódami učenia sa jazyka a celý semester nám bude pomáhať v rámci jazykového mentoringu. Okamžite som sa na túto príležitosť vrhla, lebo štátnice z nemčiny sa blížili každým dňom a už len pri myšlienke na ne mi vstávali vlasy dupkom. Na úvodnej prednáške nás Lydka privítala ukážkou všetkých jazykov, ktoré ovláda. Hneď som vedela, že táto baba vie, čo hovorí, a prihlásila som sa na fakultný jazykový mentoring s ďalšou stovkou študentov.

Každý z nás si stanovil priority, na ktoré sa chce v jazyku zamerať, zostavil si plán a začal makať. Najväčšie medzery som u seba videla v rozprávaní, gramatike (modálne slovesá!) a slovnej zásobe. Našla som si videá s vysvetlenými konjunktívmi, rôzne cvičenia, do Anki som si nahadzovala všetku slovnú zásobu zo školských hodín a z podcastov. Najťažšie bolo začať s rozprávaním. Ako beznádejný introvert som si nevedela predstaviť, že sa začnem len tak s niekým baviť a ešte k tomu v jazyku, ktorý zďaleka neovládam tak dobre, ako by som mala. Tabuľka, do ktorej sme si zapisovali čas strávený rozprávaním, však nepustila a ja som sa odvážila ísť na nemecké stretko. Nebolo to vôbec také hrozné, ako som sa bála. Stretla som tam aj ďalších účastníkov mentoringu. Odvtedy som na stretká chodila pravidelne a veľmi ma to bavilo. Neskôr som si uvedomila, že moja nemčina už je celkom slušná a rodený Nemec dokáže moje chyby opravovať lepšie ako Slovák. Tak som sa konečne zaregistrovala na iTalki a ozval sa mi Nemec, polyglot, ktorý sa práve začal učiť po slovensky. Je veľmi milý a sčítaný, vždy sa od neho niečo nové dozviem a stretávame sa na Skype dodnes. S obdivom sledujem, ako sa jeho slovenčina s každým stretnutím rapídne zlepšuje a veľmi ma teší, keď použije nejaký nový frazeologizmus. Raz ma prekvapil vetou: „Ja som dnes slamený vdovec!“ Keď si niekto cielene vyhľadáva takéto idiómy, je to dôkaz, že ho jazyk baví, či nie?

Svoje učenie sme si zapisovali do kontrolnej tabuľky, aby sme videli, kto čo so svojím jazykom za týždeň urobil. Tá nebola jedinou motiváciou, hoci vidieť ako v nej pribúdajú minúty a hodiny učenia bol skvelý pocit. Každý týždeň sme sa stretávali s Lýdiou v prednáškovej miestnosti a delili sme sa o svoje dojmy z učenia, o plány a zážitky, ktoré sa nám prihodili. Okrem toho nám Lýdia vždy povedala o nejakej ďalšej metóde učenia, ktorú si môžeme vyskúšať a zistiť, či nám sedí. Jazykový mentoring totiž nie je o drile a nekonečnom bifľovaní sa. Jazykový mentoring je o metódach, ktoré nás bavia. Je to celkom logické. Keď nás zaujímajú autá, chceme o nich vedieť všetko, strávime hodiny vyhľadávaním na internete, čítaním motoristických časopisov, vŕtaním sa v motoroch, nevynecháme ani jednu časť Top Gearu, jednoducho, vstrebávame informácie zo všetkých dostupných zdrojov. Ide o učenie? Samozrejme. Len to tak na prvý pohľad nevyzerá, lebo sa venujeme veciam, ktoré máme radi. Takisto pristupuje k učeniu Lýdia. Bavia vás Hry o tróny? Tak ich pozerajte po taliansky. Poznáte Harryho Pottera už naspamäť? Super, čo tak prečítať si ho v holandčine?

Každý učiteľ vám povie, aké je niekedy ťažké motivovať študentov, aby urobili niečo nad rámec svojich povinností. Bolo úžasné sledovať, ako si študenti s radosťou priberajú v podstate ďalší predmet k tým štrnástim, ktorými ich zavalila škola, k bakalárkam, diplomovkám, brigádam a iným povinnostiam. Navyše bez nároku na študijné kredity, len s vedomím, že robia niečo pre seba. Zrazu sa začali vynárať rôzne jazykové kaviarne, stretká, kde bolo zakázané skĺznuť do slovenčiny, požičiavali sa cudzojazyčné knihy, zdieľali sa stránky so seriálmi, užitočné aplikácie. Našli sme si cestu, ako pracovať na svojich cieľoch. Bez výhovoriek. Keď niekto nevedel, odkiaľ čerpať, vždy tu bola Lýdia, ktorá nás nasmerovala, alebo poradili ostatní.

A výsledky sa dostavili. Dva mesiace usilovnej práce priniesli ovocie vo forme úspechov v škole, v práci, bravúrne zvládnutých štátnic, plynulejšieho tlmočenia, kvalitnejších prekladov, ale hlavne zvýšenej sebadôvery. Mnohí študenti, vrátane mňa, potrebovali v prvom rade odstrániť blok, ktorý im bránil používať cudzí jazyk.

Zistili, že ten Švéd na druhej strane Skypeu nie je strašidlo a neuhryzne ich, ak nesprávne poskladajú nejaké slovo. Na vlastnej koži sme si vyskúšali, že hovoriť s chybami je lepšie ako nehovoriť vôbec. Mne urobilo najväčšiu radosť, keď som v rámci školskej prekladateľskej praxe odovzdala agentúre preklad do nemčiny a korektor ho ohodnotil slovami: „Preklad je vypracovaný príliš dobre na to, aby ho mohol vypracovať študent. Nepomohol niekto? Nejaký Muttersprachler? Ak nie, prekladateľ má pred sebou žiarivú budúcnosť. Ak áno, nevadí, treba dávať kontrolovať, ak sa dá… všetko v záujme kvality!“ Nepomohol mi žiadny Nemec, o to viac som sa z hodnotenia tešila. Pred mentoringom by som sa takýto preklad ani neodvážila prijať, lebo by som ho nemohla vypracovať s čistým svedomím a vedomím, že odovzdávam kvalitnú prácu. Aj vďaka tomuto hodnoteniu si ma agentúra vybrala na ďalšiu, mimoškolskú spoluprácu, napriek tomu, že som študentka a ešte nemám toľko praxe, koľko bežne od prekladateľov vyžadujú.

Najlepšie na tom je, že okrem vlastného úsilia ma tento postup takmer nič nestál. Nemusela som si platiť kurzy ani hodiny konverzácie. Prístup k učeniu, ktorý mi ukázala Lýdia, mi navyše pomôže pri ďalších jazykoch či v iných oblastiach života. A o to v jazykovom mentoringu ide – pomôže vám nadobudnúť samostatnosť pri učení a nezávislosť od učiteľov, ktorí vám slovíčka do hlavy možno na chvíľu natlačia, ale, úprimne – bude vás to aj baviť?

Za fotky ďakujem Barbore Halouzkovej

P.S.: Semester s Jazykovým mentoringom prebehol v roku 2016 a odvtedy sme naše mentoringové programy posunuli neskutočne dopredu! Náš najpopulárnejší kurz s názvom Akadémia samoukov už medzitým absovovalo viac ako 2500 nadšených samoukov, ktorí za 2 mesiace učenia podľa našich princípov zaznamenali väčší posun ako za 20 rokov učenia v jazykovkách.

Zaujíma vás, ako vyzerá Akadémia samoukov zvnútra? Zadajte svoju mailovú adresu do formulára nižšie a pošleme vám krátke video, ako to vyzerá v tomto revolučnom kurze.