VIDEO: Prečo ste sa nenaučili jazyk v škole?

Preco ste sa nenaucili jazyk v skole titulny obrazok blog

Všetci sme sa v škole učili minimálne jeden cudzí jazyk, väčšina z nás aj dva. A napriek tomu veľa ľudí o sebe nepovie, že jazyk plynule ovládajú. 

Keď sa majú v praxi rozprávať s cudzincom, tak sa začnú potiť, sú nervózni, v strese, najradšej by utiekli. A mnohí radšej ani nepriznajú, že sa jazyk niekedy učili. Spoznávate sa v tom možno aj vy?

Otázka je, prečo sme sa nenaučili jazyk v škole? A čo s tým? Na túto otázku odpovedám vo videu.

Prečo sme sa nenaučili jazyk v škole?

Krátka odpoveď: školský systém, ktorým sme si všetci prešli, je neefektívny.

Neviem, ako vy, ale keby som sa niečomu venovala 8 rokov pravidelne niekoľkokrát týždenne, očakávala by som, že to budem vedieť využiť v praxi. V prípade cudzieho jazyka by som sa chcela vedieť vyjadrovať, hoci aj s chybami, napísať si ten jazyk do životopisu a vedieť ho využiť v práci alebo vo voľnom čase.

Väčšina z nás sa však jazyk učila 8-9 rokov, no stále ho nevie. To znamená, že asi niečo nefunguje.

Školský systém zaspal dobu

Môj názor je, že školský systém nefunguje, lebo zaspal dobu. Naša spoločnosť sa v posledných desaťročiach posunula míľovými krokmi vďaka jednej veci, a tou je internet. Internet zmenil náš život v mnohých sférach, aj v učení sa jazykov. 

Bohužiaľ, spôsob, akým sa učíme jazyky v škole, na tento vývoj nestihol zareagovať. 

Internet nám ponúka nekonečné možnosti na učenie sa jazykov – obrovské množstvo video- či audiomateriálu, knihy, zjednodušené texty, cvičenia, slovnú zásobu spracovanú rôznymi spôsobmi. S tým všetkým sa dá krásne vyhrať.

Avšak v školách sa stále učíme klasickým spôsobom, s učiteľom a učebnicou spoločnou pre všetkých. Všetci čítajú rovnaký text, ktorý väčšinu ľudí nebaví, všetci sa učia tú istú gramatiku, všetci robia tie isté cvičenia. A pritom, keby sme si sami vybrali materiály, ktoré sú k dispozícii na internete, tak si vieme vybrať oveľa lepšie, čo nám sedí, čo nás baví, k čomu nás to ťahá, čo nám je prirodzenejšie.

Učiteľ a kniha už dávno nie sú jediný zdroj jazyka

V 70. a 80. rokoch sme nemali internet, tak samozrejme, že jediný zdroj jazyka bol učiteľ. Prišli ste za učiteľom a on vám dal múdre knihy. Inak ste do kontaktu s jazykom neprišli – jedine cez učiteľa a knihu.

Ale dnes nám internet otvoril obrovské možnosti. Zoberte si, čo všetko môžete počúvať, čítať, aké možnosti vám dáva YouTube, podcasty, audioknihy, nahrávky. Na internete nájdete materiály prispôsobené na vašu úroveň, dvojjazyčné,… Jednoducho možností je strašne veľa.

Vyberajte si aktivity sami podľa toho, čo vás baví

Určite máte vo svojom okolí niekoho, kto vie naozaj dobre po anglicky. Spýtajte sa ho, ako sa naučil jazyk. Ak vám odpovie, že v škole, skúste sa pýtať trochu viac, ako vyzeralo jeho detstvo a aký kontakt s jazykom mal mimo školy.

Pravdepodobne zistíte, že ten človek sa síce učil jazyk v škole, ale potom prišiel domov a pozeral napríklad Cartoon Network, kde dávali americké rozprávky. Alebo hral počítačové hry, kde musel komunikovať s inými hráčmi a čítať v angličtine. Alebo sa mu nechcelo čakať na preklad Harryho Pottera a tak začal čítať originál, lebo bol veľmi zvedavý na Harryho ďalšie dobrodružstvá.

TOTO je ten kontakt s jazykom, ktorý nám dáva strašne veľa. Ľudia to často vnímajú, že v škole sa naučili jazyk a doma len tak niečo robili pre zábavu. V skutočnosti “to niečo pre zábavu” je to reálne učenie, ktoré vám jazyk dostane do hlavy oveľa efektívnejšie. 

Prečo? Lebo nás tieto aktivity bavia a vyberáme si ich sami. Nepozeráme Cartoon Network preto, lebo pani učiteľka to zadala ako domácu úlohu. Pozeráme ho preto, lebo sami chceme, lebo nás to baví a chceme vedieť, čo sa tam stane. A tak úplne prirodzenou a zábavnou cestou nasávame ten jazyk do hlavy. 

Zábava je prvý pilier mojej metódy na učenie sa jazyka, pretože ak vás učenie nebaví, tak skrátka nebude fungovať. Výsledky vidíme aj na výsledkoch po rokoch učenia sa jazyka v škole.

Učenie v škole obohaťte o niečo zábavné

Školský systém, samozrejme, nemusí byť problémom pre každého. Sú ľudia, ktorým tento spôsob vyhovuje, baví ich a posúvajú sa. V žiadnom prípade nechcem povedať, aby sa ľudia v školách jazyky neučili. 

Čo sa snažím povedať je, že školské učenie treba VŽDY doplniť ďalšími aktivitami, ktoré si sami vyberieme. Osobne poznám kopec učiteľov jazykov, ktorí to chápu a snažia sa študentov nahovoriť na samoštúdium, vymýšľajú im rôzne materiály a dávajú im tipy, čo pozerať či počúvať, a potom sa o tom rozprávajú. 

Myslím si, že toto je tá cesta, ako ľudí dostať k plynulosti, pretože kontakt s jazykom len v škole s jedným učiteľom a jednou knižkou nám nikdy stačiť nebude. Jazyk si musíme oveľa viac napočúvať, oveľa viac sa stretnúť so slovíčkami, viac narozprávať. A to sú všetko aktivity, ktoré si vieme krásne doplniť k formálnemu vzdelávaniu aj sami.

Rovnako sa to podarilo aj študentke Eme, ktorá doplnila hodiny angličtiny v škole učením sa doma pomocou zábavných metód a materiálov podľa vlastného výberu. A už po niekoľkých mesiacoch na sebe pocítila úžasný pokrok. Navyše ju angličtina začala naozaj baviť. Inšpirujte sa jej príbehom tu.

Ak neviete, ako to spraviť, neviete si to predstaviť v praxi a neviete, kde nájsť materiály či ako si vytvoriť systém na samoučenie, prihláste sa na môj bezplatný webinár na TEJTO STRÁNKE

Tagy:

2 Komentáre

2 Odpovede

  1. Dobrý den,

    tímto problémem se zabýval už před 20 lety David Gruber, autor knihy „Jak se efektivně učit cizí jazyk aneb terapie pro chronické začátečníky“.

    Školský systém nezaspal dobu, školský systém nefungoval nikdy. Tedy aspoň ve výuce angličtiny. Naše vzdělávací soustava vznikla v období tzv. osvícenského absolutismu (povinná školní docházka v Rakousku byla zavedena v r. 1774). Školský systém je produktem osvícenského absolutismu, a stejně jako osvícenský absolutismus, i školský systém je nereformovatelný.

    S osvícenským absolutismem je to jako s člověkem rozumným (Homo sapiens). Člověk to je, to ano. Jen s tou rozumností je to horší.

    Dalo by se o tom napsat ještě mnoho, ale je to asi zbytečné …

    Vladimír Kocour

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *