Typický rozhovor dvoch Slovákov: „Vieš po nemecky?“ „Nooooo… mal som nemčinu na škole osem rokov…“. Spoznali ste sa v tom? Ja týmto ľuďom humorne hovorím „časomerači“ – vždy si presne pamätajú, koľko času strávili učením sa daného jazyka, ale reálne ním nehovoria. Tento jav, ktorý je žiaľ u nás veľmi častý, je výsledkom nášho školského systému, v ktorom trávime s jazykom roky rokúce, ale na našich výsledkoch to moc nevidno. Čím to je?
Asi nebudem nikoho šokovať, keď poviem, že školský systém, bohužiaľ, veľmi nefunguje. Zjavne v ňom niečo nie je celkom správne. Preto sú tie výsledky horšie, ako by sme čakali.
Za 12 rokov venovania sa nejakej činnosti by sme mali očakávať voľnosť, slobodu vo vyjadrovaní, no pre veľké množstvo absolventov našich škôl to tak nie je. Prečo?
Ja si myslím, že to spočíva v tom, že systém výučby na školách nereflektuje to, že dnes máme k dispozícii internet a učenie sa jazyka sa vďaka internetu radikálne zmenilo.
Spomeňte si na klasickú triedu v škole v 70. – 80. rokoch, keď sme o internete ani nechyrovali. Jediný zdroj materiálov pre študenta, ktorý sa chcel venovať jazyku aktívnejšie, bol učiteľ. Učiteľ ovládal napríklad angličtine a francúzštine a zbieral materiály a mohol napríklad svojim žiakom požičať knižky, alebo si žiaci mohli požičiavať knižky z malej školskej knižnice. Sama som sa takto učila angličtinu, keď ešte u nás internet ešte len začínal a tie zdroje neboli k dispozícii.
Dnes je situácia úplne iná. Máme k dispozícii množstvo stránok, môžeme si sťahovať knižky, audioknižky, robiť rôzne typy cvičení, pozerať filmy, videá, všetko, čo len chceme, je na internete.
Ale my stále pokračujeme v tom starom systéme zo 70. – 80. rokov, ktorý je založený hlavne na práci s knižkou, na tých istých typoch cvičení, na gramatike. Gramatika je alfa-omega školského systému.
Osobne si myslím, že takýto prístup nie je správny. Takýto spôsob výučby nevyužíva obrovské kvantum materiálov a možností, ktoré máme k dispozícii. Stačí si zapnúť počítač, naťukať niečo do vyhľadávača a všetko máme poruke.
Som presvedčená, že jazyky sa naučíme poriadne vtedy, keď si človek nájde nejaké vlastné činnosti, ktorým dokáže venovať viac času a ktoré ho bavia. Školský spôsob výučby síce funguje na veľa ľudí, napokon, existuje obrovské množstvo absolventov, ktorí sa naučili anglicky, nemecky len v škole a ovládajú ten jazyk výborne, sú spokojní. Nechcem tvrdiť, že to nefunguje.
Ale, pre veľkú väčšinu ľudí ten spôsob nie je ideálny. Dôvodom je prílišné zameranie na gramatiku a prácu s učebnicou. Mnohí žiaci si potom učenie spájajú s niečím nudným, čo sa učíme ako predmet. Ale jazyk je zručnosť! Zručnosť, ktorú sa chceme naučiť, aby sme v tom jazyku dokázali komunikovať, čítať, počúvať atď.
Preto je obrovská škoda, pokiaľ sa pracuje len so školským spôsobom výučby, ktorý je, mimochodom, najviac rozšírený vo väčšine jazykoviek. Riešenie je pritom veľmi jednoduché. Stačí, ak ten klasický spôsob výučby doplníme o zvyšné metódy, ktoré nás bavia a môžeme s nimi stráviť viac času a máme ich lusknutím prsta k dispozícii vďaka internetu.
Preto každému z vás odporúčam:
Pokiaľ chodíte na nejaký kurz či do školy, máte nejaký spôsob výučby, ktorý vám do istej miery vyhovuje, pretože vám dáva nejaký pravidelný postup alebo vás núti sa jazyku nejaký čas venovať, vytrvajte, ale zároveň to doplňte o niekoľko ďalších materiálov.
Inak sa k tomu jazyku nedopracujete tak, aby ste boli na takej úrovni. Na kurz potom budete chodiť niekoľko rokov a pokiaľ to neobohatíte o domácu výučbu, ten prelom sa neudeje. Nebudete vidieť, že zrazu dokážete rozprávať, zrazu rozumiete.
Preto by som vám naozaj odporučila, aby ste to takýmto spôsobom obohatili a myslím, že pekný dôkaz, že toto funguje, máte aj vy vo svojom okolí. Zamyslite sa. Vaša dcéra, priateľ, sused, ktokoľvek, koho poznáte a vie dobre po anglicky či nemecky. Spýtajte sa ich, ako sa učili a pýtajte sa ich, kým vám nepovedia všetko. Lebo často vám povedia, že sa učili v škole. No keď sa pýtate ďalšie otázky, tak vám väčšinou povedia, že potom prišli zo školy a pozreli si za dva mesiace v angličtine tri kompletné seriály. Alebo hrali PC hry a komunikovali v angličtine. Alebo pozerali svoj obľúbený kanál v TV v angličtine, lebo nebol v slovenčine.
Zrazu zistíte, že ten človek sa jazyku venoval mimo školy oveľa viac ako v škole, len to nepovažoval za učenie. Veľakrát takéto učenie sa jazyka nepovažujeme za učenie, lebo „však to nebolo učenie, ale zábava vo voľnom čase.“ Práve to je ten kľúč k úspešnému učeniu sa. Keď dokážeme nejakú činnosť, ktorá nás baví, robiť tak, aby sme sa zároveň venovali jazyku. Tak sa učíme. Jednoduché, nie?
Preto si myslím, že spôsob výučby na školách, ako je nastavený, sám osebe nestačí. Naozaj sa tým nechcem dotknúť učiteľov, pretože viem, že učitelia jazykov robia vynikajúcu prácu, sama poznám mnoho fantastických učiteľov, ktorí odvádzajú naozaj úžasnú prácu. Pokiaľ je to však založené na systéme, ktorý je typický tým, že sa robí s knižkou, musí sa písať do triednej knihy, aký čas sa preberal, aký gramatický jav a celý je založený na gramatike, tak žiaci nikdy nedosiahnu taký prelom v učení sa jazyka, ako by si želali.
A myslím, že hovorím aj za viacerých učiteľov v jazykovkách a na školách, ktorí to cítia rovnako. Píšu mi desiatky a stovky z vás, že vidia, že niečo je na tom systéme výučby zle, ale nevedia to celkom napraviť.
Ak ste učiteľom cudzieho jazyka a chceli by ste svojim študentom pomôcť, aby sa zlepšili v jazyku, tak to skúste robiť možno nie priamo zavedením nových činností na hodine, ale podporovať žiakov v tom, aby sa jazyku venovali mimo hodín a snažili sa nájsť aspoň 1 – 2 činnosti, ktoré ich budú baviť a nebudú ich vnímať ako učenie sa jazyka.
Osobne si myslím, že viac práce by sa malo spraviť mimo hodín ako na hodinách. Potom tá výučba má zmysel a dokáže človeka sprevádzať procesom učenia sa jazyka. Ak máte nejaké podnety, otázky, komentáre, pripomienky, budem veľmi rada, keď sa k nim vyjadríte v diskusii pod článkom. A ak vás zaujímajú užitočné tipy a zdroje na učenie sa jazyka, pozrite si moju facebookovú stránku, kde takéto tipy každý deň zdieľam.
