Ako mi vojna na Ukrajine premiešala životné priority

V piatok 24.2. sme si pripomenuli smutné výročie začiatku vojny na Ukrajine. Chcela by som vám k tomu napísať svoju osobnú skúsenosť. Tento článok pritom nebude o vojne, ale o tom, akú prekvapivú lekciu ma rok s vojnou u našich susedov naučil o mojich hodnotách a time-manažmente.

Keby ste sa ma v rokoch 2016 až 2021 opýtali, či mám priestor na nejaký iný väčší projekt popri Jazykovom mentoringu, celkom isto by som povedala, že v žiadnom prípade. Práci pre Jazykový mentoring som ako jeho zakladateľka totiž dávala maximum svojej pozornosti a zaberala mi celé dni. Prvé roky dokonca viac, než len bežný pracovný týždeň, na rozbiehaní podnikania som robila často do noci aj cez víkendy.

A potom prišla vojna…

Začiatok vojny ma nemohol zastihnúť v šťastnejšom období môjho života. Stalo sa tak totiž len niečo vyše dňa po mojich zásnubách. Môj manžel (vtedy ešte len môj priateľ) ma prekvapil výletom na Lomnický štít, požiadal ma o ruku, ja som s nadšením súhlasila. Nevedela som sa dočkať, ako túto radostnú správu na druhý deň povieme celej rodine a kamarátom. Jeho prvé slová vo štvrtok ráno však neboli o zásnubách. Zobudila som sa na to, ako neveriacky pozerá na mobil a krúti hlavou so slovami: “On to naozaj urobil. Rusko napadlo Ukrajinu.”

Predstavila som si, koľko iných ukrajinských žien sa, podobne ako ja, zasnúbilo v posledných dňoch, a ráno sa zobudilo s tým, že idú chystať najkrajší deň svojho života. A miesto toho sa musia behom pár hodín zbaliť, rozlúčiť so svojím snúbencom, manželom či priateľom, poslať ho bojovať, a odísť do cudzej krajiny, kde nikoho nepoznajú. Mrazilo ma pri tej predstave, a prvé dni som doslova preplakala. Cítila som silnú potrebu niečo urobiť a skúsiť pomôcť aspoň niektorým z nich, o to viac, že sa dorozumiem po rusky.

Začiatky pomoci individuálnym rodinám

Začala som tým, že som konkrétnym rodinám prichádzajúcim na Slovensko zháňala ubytovanie. Ubytovaným som potom pomáhala vybavovať papiere na úradoch, hľadať prácu, zháňať zariadenie do bytov… Rýchlo som si uvedomila, že sama toho až tak veľa nezmôžem. Najväčší dopad budem mať vtedy, ak sa mi podarí zorganizovať iných Slovákov, ktorí podobne ako ja cítili potrebu pomôcť svojou troškou, len možno nevedeli ako.

Založila som Facebookovú skupinu Buddíci pre Ukrajincov (z anglického slova buddy = kamoš). Tam sme si zdieľali skúsenosti s pomocou individuálnym rodinám. Keďže mnohí pomôcť chceli, ale nevedeli sa skontaktovať s ukrajinskými rodinami, skrsla mi v hlave myšlienka: Čo keby som vymyslela spôsob, ako systematicky prepájať Slovákov ochotných pomôcť a Ukrajincov, ktorí pomoc potrebujú?

A tak som zrazu ocitla na čele iniciatívy, ktorá sa stanovila za cieľ pomôcť ukrajinským utečencom na Slovensku individuálnym, adresným spôsobom. Pridali sa ku mne desiatky dobrovoľníkov, s ktorými sme vybudovali sofistikovaný prepájací mechanizmus, webstránku, systém na emailové rozosielky, skrátka úplne novú online firmu. Vďaka nej sme dokázali od marca do júna nájsť slovenského Buddíka viac ako 330 Ukrajincom, ktorí sa k nám prihlásili do databázy. Odozvy na náš projekt boli úžasné, tak zo strany Buddíkov ako aj Ukrajincov, a nás hnal vpred dobrý pocit z pomoci, ako aj túžba pomôcť ďalším tisícom.

Ako to súvisí s mojím časovým manažmentom?

Vybudovanie novej organizácie v priebehu pár týždňov si, pochopiteľne, vyžadovalo odo mňa extrémne veľa času. Pritom som ale pracovala na plný úväzok pre Jazykový mentoring! Napriek tomu som si dokázala pre iniciatívu Buddíci pre Ukrajincov v minulom roku vyčleniť neuveriteľných 713 hodín. V prvých týždňoch to boli celé dni, a neskôr zhruba 6 hodín týždenne, čo pretrváva dodnes. (Toto číslo viem pomerne presne, lebo som zvyknutá sledovať si čas, ktorý na počítači venujem väčším projektom.)

Ako je to možné? V mojom živote sa skrátka objavilo niečo, čo som považovala za väčšie ako ja. Vedela som, že dokážem svoje podnikateľské zručnosti využiť na vybudovanie iniciatívy, ktorá dokáže pomôcť stovkám až tisícom ľudí v núdzi. Vďaka dobrým ľuďom, ktorých je na Slovensku, našťastie, veľmi veľa. A tak, hoci som nemala veľa voľného času nazvyš, ten čas na novú iniciatívu som si skrátka vytvorila.

Niektoré svoje povinnosti v Jazykovom mentoringu som dočasne okresala, ale vďaka nášmu úžasnému tímu to prebehlo takmer bez problémov. A po roku môžem povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Jazykový mentoring prekvitá naďalej a vďaka Buddíkom Slováci pomohli spolu už viac 500 Ukrajincom a Ukrajinkám!

„Buddíkovská“ svadba vďaka pomoci dobrých ľudí

Okrem pomoci so základnými životnými potrebami sa nám v komunite Buddíkov dokonca podarilo zorganizovať v Bratislave aj pravú ukrajinskú svadbu! Mladí ukrajinskí snúbenci potrebovali sobášny list pre vybavenie víz do zahraničia, a desiatky Buddíkov sa na Facebooku ponúkli s pomocou: vybavili sme im obrad, fotografa, vizážistku, šaty, topánky, kyticu, no skrátka plnohodnotnú svadbu! Hrialo ma to pri srdci o to viac, že v tých týždňoch som už pripravovala tú svoju. 

Dnes pritom Buddíci nepomáhajú s vybavovaním úradov a ubytovaním (ani bežne neorganizujú svadby 🙂 ). Potreby Ukrajincov u nás sa v priebehu roka 2022 zmenili, najviac im dnes pomôže vedieť sa samostatne dorozumieť v slovenčine. Preto sme v občianskom združení vymysleli metódu, vďaka ktorej dnešní Buddíci hravým, konverzačným spôsobom učia Ukrajincov hovoriť po slovensky. Buddíci pritom nemusia vedieť ani slovo po ukrajinsky či rusky, a stačí im na to jedna obyčajná hodina týždenne. (Na fotke je Ukrajinka Natalija na hodine slovenčiny.)

Moje veľké ponaučenie z minulého roka

Vojna na Ukrajine a príliv utečencov mi pomohli utriediť si vlastné hodnoty a priority. Uvedomila som si, že mám neuveriteľné šťastie. Narodila som sa v bezpečnej krajine, mám strechu nad hlavou, nemusím sa báť o životy mojich najbližších. Môžem naplno rozvíjať svoje talenty, bez toho aby som sa bála o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí. Milióny Ukrajincov toto šťastie nemajú.

Svojou troškou som dokázala aspoň trochu uľahčiť ťažkú životnú situáciu viacerým rodinám, a vďaka iniciatíve Buddíci pre Ukrajincov som takúto pomoc umožnila aj stovkám ďalších dobrosrdečných Slovákov. Každý, kto si to zažil, vie, že pomôcť druhému človeku nám samým prináša obrovskú radosť a vnáša do nášho života pocit naplnenia, ktorý inak mnohým z nás v bežnom živote chýba.

A druhé ponaučenie, ktoré mi vojna na Ukrajine priniesla?

Čas sa nedá mať alebo nemať. Ak niečo považujeme za naozaj dôležité, dokážeme si ho skrátka vytvoriť. Aj keď to znamená, že (dočasne) z niečoho iného uberieme. Všetko je to o prioritách.

V marci 2022 som si mohla povedať, že nemám priestor pomáhať Ukrajincom, lebo mám predsa svoju prácu. Mohla som to nechať na profesionálne organizácie a existujúce občianske združenia. Mohla som vypnúť správy o vojne, a ďalej si žiť svoj život v bezpečnej krajine, plný hojnosti.

Cítila som však, že výnimočná situácia si vyžaduje výnimočné reakcie, a keďže je môj život veľmi komfortný a bezpečný, chcem časť svojho pohodlia obetovať na to, aby sa tí menej šťastní mali lepšie.

• Ak aj vy v sebe cítite chuť venovať trošku svojho času (netreba ho pritom vôbec veľa!) zmysluplnej dobročinnej veci, môžete sa Buddíkom stať aj vy. Stačí vyplniť krátky formulár na buddici.sk.
• Nemusíte vedieť ani slovo po ukrajinsky, rusky či v inom jazyku.
• Nemusíte mať skúsenosť s učením jazykov.
• Stačí vám jedna hodina týždenne.
• Prepojíme vás s Ukrajincom alebo Ukrajinkou blízko vás.
• Dáme vám kompletné učebné materiály a detailné inštrukcie na vedenie hodiny.
• Môžete si to nezáväzne vyskúšať na jeden mesiac a potom sa rozhodnúť, či chcete pokračovať.

V našej databáze čakajú stovky učeniachtivých Ukrajincov, ktorí budú mať vďaka vám omnoho ľahší a príjemnejší život. Ich pokroky v slovenčine totiž vidno už po pár hodinách, a nesmierne sa z nich tešia. A vy sami budete mať skvelý pocit z toho, že ste niekomu pomohli.

Ak by ste chceli vidieť, ako taká hodina vyzerá v praxi, pozrite si moje 2-minútové video, na ktorom učím Ukrajinku Marinu. Bola to naša druhá hodina a aha, aké pekné vety už vedela vytvoriť:

(Video nájdete na www.buddici.sk TU.)

Vaša hodina týždenne môže niekomu zmeniť život

Som presvedčená, že obetovaním trochy svojho času pre druhého človeka, ktorý mal menej šťastia v živote ako my, vieme všetci prispievať k lepšiemu svetu. Keby ste boli v ich situácii, niekto by napadol vašu krajinu a museli by ste utekať do cudziny, kde nikoho nepoznáte, a neviete si nájsť kvalifikovanú prácu, lebo nepoznáte daný jazyk, ako veľa by to pre vás znamenalo, že sa našiel človek, ktorý vám chce pomôcť, zaujíma sa o vás a chce vás svoj jazyk naučiť? Teraz máte možnosť byť takým človekom aj vy.

Prečítajte si viac o tejto iniciatíve na www.buddici.sk. V prípade otázok neváhajte napísať nám na info@buddici.sk.