Prečo sa nedokážem naučiť jazyk?

Typy ludi, ktori sa nevedia naucit cudzi jazyk.

„Ja na jazyky nemám talent.“

„Keď som sa jazyk nenaučil/a ako dieťa, už sa ho nikdy nenaučím.“

„Toľké roky som sa učil/a angličtinu a stále sa nedohovorím…“

Zdá sa vám to povedomé? Stretávam veľa ľudí, ktorí sa po anglicky, nemecky či iný jazyk učia celé roky, no keď majú niečo povedať, obleje ich pot. Mnohí už nad tým zlomili palicu a povedali si, že im to jednoducho nie je súdené.

Je to naozaj pravda? Čo ak len robia niečo nesprávne a keby to zmenili, tak zistia, že to predsa len ide? V tomto článku sa dozviete, aké najčastejšie chyby robia ľudia, ktorí sa nevedia naučiť jazyk. Ak aj vy máte problém naučiť sa angličtinu a nájdete sa v niektorej z nich, stačí, keď popracujete na jej odstránení a pokroky sa dostavia. 🙂

Ľudia, ktorí nemajú úspech v jazykoch, sa delia na dve skupiny:

  1. Tí, čo sa reálne neučia, len o učení rozprávajú – o tom, ako sa už začnú učiť a hodilo by sa, a aké to bude super, keď budú vedieť jazyk.
  2. Tí, čo sa učia, snažia sa, ale nefunguje im to.

V tomto článku sa pozrieme najskôr na prvú skupinu, tých, čo sa nechajú počuť, ako sa chcú učiť, ale akosi „skutek utek“ .

1. Patria sem napríklad takzvaní Vyhovárači

Vyhovárači by sa aj chceli ten jazyk naučiť, ale nikdy na to nemajú čas, teraz riešia nejaké veci, majú toho veľa v práci, majú naplánovaných veľa ciest, deti sú ešte malé… Jednoducho, teraz nie je ten správny čas a vždy si nájdu výhovorku.

Ak naozaj chcete nieco urobit, najdete si cestu. Ak nie, najdete si vyhovorku.

Ak ste sa v tomto spoznali, nevadí, ja som na tom bola rovnako. Dva roky som si hovorila, že sa konečne začnem otužovať, aby som nebola vždy ten najzimomrivejší človek v partii (a nemala stále ľadové ruky a nohy!). Chcela som sa prihlásiť na 10-týždňový kurz otužovania Wim Hofovou metódou, ktorý vedie môj kamarát. 

Vždy som sa vyhovárala na to, že teraz mám toho veľa, teraz mám naplánované zahraničné cesty, teraz hento, teraz toto. Musel prísť až chronický kašeľ, ktorého som sa nevedela rok zbaviť, aby som prestala byť Vyhováračkou. Konečne som si uvedomila, že ja vlastne nikdy nemám 10 týždňov v kuse, počas ktorých budem mať pokoj a budem sa môcť v pohode venovať otužovaniu. Nikdy nebude vhodný čas. Tak som sa na kurz prihlásila napriek tomu, že som sa chystala do zahraničia a mala som kopec naplánovaných vecí.

A som neskutočne rada, že som ten kurz absolvovala. Cítim sa oveľa zdravšie, zbavila som sa kašľa a kým všetci okolo mňa chodia v mikinách, ja som v tričku a maximálne v tenkom svetríku. Keby som stále hľadala ten správny čas na kurz, kašľala by som doteraz. 

Citat: Cas nie je nieco, co mozeme mat. Cas si mozeme jedine vytvorit. Je to o prioritach.

Myslím, že každý z nás je v nejakej oblasti života vyhováračom, však? Mali by sme cvičiť, viac sa venovať rodičom/deťom, čítať viac kníh, tráviť viac času vonku, zdravšie jesť… Čo s tým?

Všetci sme zaneprázdnení, všetci toho máme veľa. Musíme si učenie do života jednoducho zaradiť, inak si naň nenájdeme nikdy čas. Hoci aj 20 minút denne urobí zázraky, a preto si do denného programu treba dať učenie ako prioritu a venovať sa mu stoj čo stoj po troške.

2. Medzi tých, čo o jazyku len hovoria, patria aj tzv. Neveriaci Tomáši. 

Neveriaci Tomáši s obľubou hovoria vety ako:

„Ja na jazyky nemám talent.“

„Ja sa tú angličtinu nikdy nenaučím.“

„Mne tie slovíčka skrátka nejdú do hlavy.“

„Mne nie je súdené vedieť po nemecky.“

Skrátka, Neveriaci Tomáši neveria, že sa to vôbec dá. Žiaľ, takýmto Neveriacim Tomášom neviem pomôcť, lebo kým sú presvedčení, že to nedokážu, tak nebudú ani hľadať spôsoby, ako sa ten jazyk naučiť.

Minulý rok sme mali s tímom vlastný stánok na jazykovom festivale LingvaFest, rozprávali sme sa s návštevníkmi festivalu o tom, ako sa efektívne učiť jazyky a veľmi sme si to užili. Prišla aj jedna pani a pýtala sa, čo to máme za stánok, tak sme sa dali do reči, že učíme ľudí učiť sa jazyky. A ona si tak povzdychla: „Ach, to sa ja nikdy nenaučím.“

A povedala to s takým presvedčením, že som videla, že nech by som sa akokoľvek snažila, nedokážem jej pomôcť naučiť sa ten jazyk. 

Citat: Ci si myslite, ze to dokazete alebo nie, mate pravdu.

Tento citát sa mi v živote overil úplne vo všetkom, nielen v jazykoch. Keď si povieme, že niečo nedokážeme, tak to naozaj nedokážeme. Zmena musí začať od nás, aby sme sami sebe uverili.

Zoberme si príklad zo svetoznámeho brazílskeho polyglota Lucasa. Keď Lucas maturoval, bol z angličtiny najhorší v triede, spolužiaci sa mu posmievali, vôbec po anglicky nevedel a nech robil čokoľvek, nešlo to. 

Dnes hovorí Lucas plynule 16 jazykmi. Ako to? Po škole sa naštval a povedal si, že on to dá a hotovo. Začal hľadať spôsoby učenia, ktoré vyhovujú jemu a keď ich našiel, držal sa ich. Minulý rok som ho stretla na jazykovej kaviarni v Thajsku, kde som ho videla rozprávať sa s Estóncom, Ukrajincom, Francúzom, Nemcom, nemal problém. O Lucasovej metóde som hovorila vo svojej prednáške na konferencii TED v New Yorku, ktorú si môžete pozrieť tu.

Takže aj z Neveriaceho Tomáša sa môže vykľuť polyglot. 🙂 Potrebuje uveriť, že sa to dá a hľadať cestu, ako to môže urobiť. Ak si povie, že je jeho osudom nevedieť jazyk, tak to tak aj ostane.

3. Ďalšou skupinou sú Čakatelia. 

Čakatelia tak akosi očakávajú, že sa to porieši samé a dúfajú, že sa niečo zmení. Nechce sa im to riešiť a tak sa rozhodnú to neriešiť.

Citat: Ak nic nezmenite, nic sa nezmeni

Predstavte si seba takto o rok, ako si budete búchať hlavu o stôl, keď stále budete na tom s angličtinou rovnako ako teraz. No nie je to škoda? A keď sa to opakuje rok čo rok, klesá aj naše sebavedomie, pripadáme si ako babráci a nechceme angličtinu ani vidieť.

Čo s tým? Treba si uvedomiť, že samé sa nič nezmení a nikto nedosiahol úspech tým, že čakal, že sa to „nejako porieši“. Je pohodlné pustiť učenie sa jazyka z hlavy, ale ak ten jazyk v živote potrebujeme, bude nás to takto mátať dlhodobo. A potom máme pocit, že sa „20 rokov učíme angličtinu“ , ale reálne to len visí 20 rokov nad nami. 

4. Štvrtou skupinou ľudí, ktorí sa reálne neučia, sú Vyhýbači. 

Tí vedia, že angličtinu nevedia a sú s tým dlhodobo nespokojní, ale ani nerozmýšľajú, čo s tým urobiť. Hanbia sa za to, nechcú angličtinu ani počuť, nechcú sa rozprávať so zahraničnými kolegami, lebo im to pripomína, že ju nevedia. 

Takou Vyhýbačkou bola kedysi Katka, ktorá mi presne povedala, že keď si mala pozrieť seriál, radšej strávila viac času hľadaním toho seriálu v češtine, aby jej to nepripomínalo, že angličtine poriadne nerozumie. Bola z toho veľmi smutná a radšej sa angličtine vyhýbala a tlačila ju pred sebou ako veľký kameň.

Lydka a Katka na vecierku vo Vrutkach

Katka sa našťastie rozhodla, že nemôže pred angličtinou celý život utekať a pustila sa do učenia. Rozdiel predtým a potom je naozaj markantný a dnes hovorí plynule po anglicky a seriály už jej nepripomínajú smutnú skutočnosť, že niečo nevie.

5. Poslednou skupinou ľudí, ktorí o učení sa jazyka len hovoria, sú Odďaľovači. 

Tí akútne nepociťujú potrebu angličtiny, ale vedia, že v budúcnosti by sa im aj zišla. Typickým príkladom sú napríklad mamičky na materskej, ktoré vedia, že im do konca materskej ostáva rok či dva a tak potreba angličtiny nie je zatiaľ taká akútna, tak to odďaľujú. Vedia však, že po skončení materskej ju budú potrebovať pri hľadaní si práce.

Mnohí z nás to takto odďaľujú, a potom sa stávajú prípady, keď mi príde mail od niekoho, že má o týždeň pohovor a potrebuje si dať so mnou intenzívne konzultácie a naučiť sa po anglicky. Žiaľ, zázraky robiť neviem, angličtinu sa za týždeň naozaj nenaučíme ani s tými najefektívnejšími metódami na svete. Ak to takto odďaľujeme, nakoniec bude neskoro.

Ja sama som tiež Odďaľovačka, čo sa prejavilo na mojej dentálnej hygiene. Každý rok chodím na zubné prehliadky a zubnú hygienu. Priznám sa, že vždy dva týždne predtým, ako mám ísť na hygienu, veľmi intenzívne si začnem čistiť zuby niťou. Jasné, že hygieničku neoklamem a pýta sa ma, že zrejme občas „zabudnem“, veď to poznáme. 

Po prehliadke používam niť ešte asi dva týždne, ale potom to ide nejako do stratena, lebo som si nespravila návyk. A zase si potom celý rok umývam zuby len kefkou, až kým sa znova nezačne blížiť prehliadka. Viem, že je to hrozné riešenie a dala som si záväzok, že to zmením. Začala som brať niť ako nevyhnutnú súčasť umývania zubov, dokonca som si niť vždy vopred omotala okolo kefky, aby som ju najskôr musela chytiť do ruky. A tak sa mi postupne podarilo sa naučiť na pravidelné čistenie zubov niťou a bez toho ani nejdem spať.

Hovorí vám to niečo? Tiež si tak hovoríte, že by bolo super, keby ste zamakali na tej angličtine či nemčine, lebo takto o rok si možno budete hľadať inú prácu? Ale nechce sa vám, lebo je to ešte ďaleko a necítite, že vám horí za pätami? Preto je niekedy dobré sa na veci pozrieť zhora a uvedomiť si kontext – kde chcem byť o rok, dva, tri? Ja si takéto vyhodnotenie robím každých šesť mesiacov a rozmýšľam, či som sa v živote posunula tým smerom, ako som chcela. Nie vždy sa to podarí, ale aspoň si pripomeniem, kam vlastne chcem ísť.

Toto je päť typov ľudí, ktorí by sa chceli naučiť jazyk, ale nikdy to nedokážu, pokiaľ o tom neprestanú len hovoriť a nezačnú namiesto toho konať. Nikomu nenarastú tehličky na bruchu z rozprávania, ako od zajtra začne chodiť do fitka. Takže ak ste sa spoznali vo Vyhováračovi, Neveriacom Tomášovi, Čakateľovi, Vyhýbačovi či Odďaľovačovi, určite nebuďte smutní. Teraz už totiž viete, prečo ste s učením sa jazyka doteraz nemali úspech a čo s tým môžete spraviť, aby sa to zmenilo. 

POĎTE DO AKCIE! 

Prestaňte o učení sa jazyka len rozprávať a začnite sa učiť. Hoci len 20 minút denne je lepšie ako nič. Viem, že teraz nie je ten správny čas a možno ten jazyk teraz nepotrebujete urgentne. Možno ste si celý život hovorili, že na jazyky nemáte hlavu a angličtine ste sa vyhýbali, ako sa dalo. 

To treba zmeniť. Lebo ak nič nezmeníte, nič sa nezmení. A takto o rok budete stále tam, kde doteraz. 

A ak chcete získať množstvo overených tipov, ako sa učiť jazyk efektívne a kde vlastne začať, prihláste sa na môj bezplatný webinár, v ktorom sa dozviete: 

  • Ako sa naučíte cudzí jazyk za dva roky, aj popri práci na plný úväzok?
  • Tri efektívne bezplatné metódy na naučenie sa akéhokoľvek jazyka, ktoré viete okamžite využiť v praxi.
  • Štyri jednoduché kroky, ako vytrvať v učení a nestratiť motiváciu.

Lýdia Machová

Jazyková mentorka a tlmočníčka
Som polyglotka, jazyková mentorka, tlmočníčka a autorka tejto stránky. Ako samouk som sa naučila 9 jazykov, 7 z nich si udržiavam na plynulej úrovni a každé dva roky sa učím nový. Som presvedčená, že jazyk sa dokáže naučiť ktokoľvek, bez ohľadu na talent, vek či iné danosti – ak vie, ako na to. V rámci Jazykového mentoringu ponúkam ľuďom kompletný návod na to, ako sa môžu akýkoľvek jazyk naučiť na dobrej úrovni, za pomoci jednoduchých, často úplne bezplatných materiálov na internete a v kníhkupectvách.
Komentáre