Norika Vlasáková je jednou z najaktívnejších účastníčok nášho dvojmesačného mentoringového programu, Akadémia samoukov, kde sa účastníci spoločne učia cudzí jazyk podľa vlastného učebného plánu. Norika má 62 rokov, ale ako sama vraví, svoj vek neberie na vedomie. A čo je najlepšie, nadšenie a aktívny prístup nevkladá len do učenia sa angličtiny, ale do celého svojho života. S manželom si užívajú cestovateľské dobrodružstvá a stanovujú ročné výzvy, ktoré ich posúvajú neustále vpred. Norika má za sebou potápačský kurz a tiež vycvičila vodiaceho psa pre nevidiacich. Aká bude jej výzva na rok 2019, nám prezradí v článku.
Ako sa Norike momentálne darí sa dozviete z tohto videopozdravu, ktorý poslala Lydke a celému tímu Jazykového mentoringu.
(Zverejňujeme ho s Norikiným súhlasom na inšpiráciu aj pre vás.)
Norika, v Akadémii samoukov z teba sršalo nadšenie a motivovanosť do učenia sa angličtiny. Aké sú však tvoje skúsenosti s učením sa jazykov vo všeobecnosti? Venovala si sa v živote aj iným jazykom?
Poďme na to poporiadku. Narodila som sa v Bratislave a moja omama (babka), ako správna Bratislavčanka, rozprávala troma jazykmi: slovensky, maďarsky a nemecky. Bývali sme s ňou v jednom byte a omama sa rozhodla rozprávať sa so mnou len po maďarsky. Odsťahovali sme sa, keď som mala tri roky, a potom som už mala s maďarčinou len veľmi sporadický kontakt. Napriek tomu je maďarčina v mojom mozgu pevne ukotvená. Rozumiem, ale neviem rozprávať, lebo ju nepoužívam.
Podobne som na tom aj s ruštinou. Učila som sa ju roky na základnej a strednej škole. Celkom slušne rozumiem, ale s rozprávaním je to veľmi slabé. Keďže už teraz máme s manželom viac času, veľmi radi cestujeme. Pri našich cestách som zistila, že cudzie jazyky sú veľká zábava. Vždy sa pred cestou naučím aspoň základné frázy a niekoľko viet a snažím sa s domácimi komunikovať v ich jazyku. Najväčšia sranda to bola v Indonézii. Ani indonézština (Bahasa) ani balijčina sa na nič európske nepodobajú. Učila som sa to ako básničku. Naspamäť! 🙂
Tak tomu hovorím pekná zbierka jazykov. Čo ťa ale motivovalo prihlásiť sa do Akadémie samoukov a pustiť sa naplno do učenia sa angličtiny?
Opäť v tom má „prsty“ cestovanie. Bola som na jednom cestovateľskom stretnutí s „cestovateľskou mentorkou“ Jankou Schweighoferovou. Zdôrazňovala nám, aké je pri cestovaní dôležité vedieť sa dohovoriť. Veľmi chválila Jazykový mentoring a Lydku a všetkým nám ju odporúčala.
Uvedomila som si, že síce ovládam tzv. „angličtinu na prežitie“, ale že asi dozrel čas, aby som začala rozprávať aj lepšie ako mimozemšťan. Druhý dôvod je pre mňa rovnako dôležitý. Moja nevesta je Londýnčanka a nevie ani slovo po slovensky.
Ty si dokonca počas Akadémie samoukov strávila niekoľko týždňov v Anglicku, kde si opatrovala vnučku. Ako to vplývalo na tvoje učenie? Predpokladám, že si mala veľa možností rozprávať sa po anglicky.
Pravdupovediac, zo začiatku som sa bála, či to popri starostlivosti o malé bábätko zvládnem. Na moje prekvapenie som zistila, že to nebol problém, ale výhoda. Pravidelnosť života ročného dieťatka mi pomohla urobiť si perfektný plán a všetko krásne zvládnuť.
A čo sa týka možností rozprávať, tak to bola celkom sranda. Vnučku som vrátila rodičom okolo šiestej večer a aby sme nemali ponorkovú chorobu, odchádzala som niekam preč. Sama! Od Lydky som vedela, že mám veľa komunikovať, tak som začala vyhľadávať možnosti.
Prisadla som si k cudziemu človeku v pube, na internete som si vyhľadala skupinu dôchodcov, s ktorými som chodila na vychádzky a víkendové akcie, na ihrisku som sa snažila debatovať s mamičkami a babičkami. Kadečo som sa dozvedela. Napríklad aj názory bežných ľudí na Brexit.
Úžasné! Mnohí ľudia v cudzom jazyku nekonverzujú práve preto, lebo si myslia, že nemajú príležitosť. Stačí si ju však vytvoriť. Presne tak, ako si urobila ty! Spozorovali na tebe tvoji britskí priatelia pokroky v angličtine?
Áno, áno! Aj moja nevesta ma pochválila, že spozorovala výrazné zlepšenie. Myslím si, že veľmi dôležité je aj to, že zlepšenie pociťujem aj ja. Zväčša to u nás, Slovákov, funguje tak, že si neveríme a stále sa podceňujeme. Nevieme sami seba pochváliť. Stále len vzdycháme, že niečo nevieme, že to nikdy nedokážeme a tak. Myslíme si, že kým nie sme absolútne perfektní, nič sme nedokázali. Ale to je omyl. Tak, ako hovorí Lydka. Keď sa jazyku venujete pravidelne niekoľko mesiacov, zlepšenie určite príde.
Pozrime sa teraz na tvoje učenie. Ako vyzerá tvoj bežný deň počas obdobia intenzívneho učenia sa? Obetovala si kvôli angličtine nejakú inú aktivitu?
Vždy je NIEČO za NIEČO. Tak to jednoducho v živote funguje. Ja mám veľmi rada kľudné rána, keď všetci ešte spia, a ja si môžem robiť, čo chcem a dopriať si kávičku. Tak som sa rozhodla, že toto bude správna cesta pre mňa a 3 mesiace môjho babičkovského pobytu v Londýne som vstávala o 5:30!
Možno sa to na prvé počutie zdá strašné, ale sama som bola prekvapená, ako rýchlo som sa preprogramovala. Boli to super rána. Ticho, kľud, kávička, rozcvička a počúvanie podcastov BBC.
Počas dňa, keď vnučka spala, používala som opäť tie podcasty, ktoré som ráno počúvala. Vyberala som si také, ktoré mali transkript, aby som mohla trénovať čítanie nahlas a vypísať si nové slovíčka do ANKI. Večer, keď som vrátila vnučku rodičom, som ešte nejakú chvíľu venovala počúvaniu TED-ov, konverzácii, ak bolo s kým, a pred spaním jeden diel seriálu.
A ešte jedna zaujímavá vec sa mi stala. Z pozerania seriálov v angličtine sa stala závislosť. Od Mikuláša som na Slovensku a ešte som ani jeden večer nemala pustenú slovenskú televíziu.
Norika, ty si ukážkovým príkladom toho, že keď človek chce, dá sa úplne všetko. Máš ale pocit, že ti ide učenie sa angličtiny po šesťdesiatke už ťažšie? Ľudia v staršom veku niekedy zanevrú na učenie sa nových vecí. Čo by si im odkázala?
No jasné, že mám! Ha, ha. Ale nič si z toho nerobím. Pozri sa na mladších. Tiež majú ten istý problém. Síce nie preto, že ich mozog starne a odumierajú im šedé mozgové bunky, ale preto, že sú zahltení a prepracovaní. Myslím, že každý senior, ktorý nechce, aby mu pán Alzheimer zaklopal na dvere, s tým musí urobiť niečo SÁM a AKTÍVNE. Čokoľvek, čo ho bude baviť. Pokojne to môže byť aj cestovanie a cudzie jazyky.
Jeden veľmi aktuálny príbeh. Aby som viac komunikovala v angličtine, hľadala som na internete niekoho, kto by mal záujem učiť sa slovenčinu a jeho rodný jazyk je angličtina. Ozval sa mi Dennis z USA. Má 67 rokov a učí sa slovenčinu od svojich 40-tich rokov. Slovenčina je jeho vášeň. Teší sa z každej novej informácie a ja sa teším, že som ho našla a že mi pomáha s angličtinou. Kúpila som pre neho dvojjazyčnú knihu, z ktorej mu čítam. Chce sa zdokonaliť v správnej slovenskej výslovnosti. To je inšpirácie, že?
Myslím, že ty si tiež pre mnohých veľkou inšpiráciou a tvoj aktívny prístup namotivuje nejedného jazykového nadšenca. Prezraď nám však na záver, aké máš plány v roku 2019? Vieme už o tebe, že si každý rok zvykneš stanoviť nejakú zaujímavú výzvu. Vymyslela si si niečo aj na tento rok?
Tak tento rok to bude vážna, a nepopieram, aj náročná výzva. Rozhodla som sa celý rok 2019 venovať angličtine. Naplno! Každý deň! Lydka mi poradila, ktoré metódy mám používať, aby to bolo čo najefektívnejšie.
Asi nikoho neprekvapí, že metóda číslo 1, ktorú mi odporučila, je rozprávanie. Urobila som si plán, aby to bolo aspoň 3x do týždňa a zatiaľ sa to darí. Môj cieľ je dostať sa na tú všetkými vysnívanú pohodlnú plynulú úroveň. Do roka už budem vedieť s hocikým s úsmevom a bez stresu “pospíkovať‘.
Ak vás zaujalo, ako sa Norika učila po anglicky, určite si pozrite viac informácií o našom najlepšom a najobľúbenejšom online kurze Akadémia samoukov, ktorého sa zúčastnila. Od roku 2019, keď sa s nami učila Norika, sme Akadémiu samoukov niekoľkokrát prepracovali, aby naši klienti dosahovali ešte rýchlejšie zlepšenie v cudzom jazyku za ešte kratší čas. A výsledky stoja za to!
Zaujíma vás, ako vyzerá Akadémia samoukov zvnútra? Zadajte svoju mailovú adresu do formulára nižšie a pošleme vám krátke video, ako to vyzerá v tomto revolučnom kurze.
