Iva je zdravotná sestra a mama samoživiteľka. Lákavá pracovná ponuka ju namotivovala do učenia sa angličtiny. Vyskúšala jazykové kurzy, súkromných lektorov, ale nič z toho jej nepomohlo prekonať blok z rozprávania, ktorý si niesla ešte zo školy. Dnes sa však po anglicky dohovorí v úplnej pohodičke. Čo sa zmenilo? O tom Ivu vyspovedala naša Jazyková mentorka Maťka v najnovšom videorozhovore. Ak radšej čítate, pod videom nájdete jeho voľný prepis.
Ivi, ahoj, vítam ťa u nás v Bratislave, som veľmi rada, že si prijala naše pozvanie.
Ahoj Martinka, tiež ďakujem za pozvanie, veľmi rada som prišla.
Pracuješ v zdravotníctve ako zdravotná sesta. Viem si predstaviť, že táto práca musí byť časovo veľmi náročná. Človek pracuje na zmeny a asi nemá veľa priestoru na seba, svoje koníčky, na učenie sa jazykov. Tak mi povedz, ako vyzerá tvoj deň, máš ty vôbec nejaký voľný čas?
Pravdupovediac, nemám veľa voľného času. Som trochu taký workholik, mám dve práce a ako matka-samoživiteľka sa musím obracať. Ale samozrejme, keď chcem, tak si ten čas nájdem na čokoľvek. Aj popri tejto ťažkej práci a aj keď je človek unavený, sa dá nájsť čas.
Viem o tebe, že sa učíš angličtinu. Potrebuješ angličtinu v práci? Rozprávaš sa s pacientmi alebo prečo si sa rozhodla naučiť sa tento jazyk?
Na začiatku minulého roka som dostala ponuku ísť pracovať do zahraničia a k tomu som potrebovala angličtinu. Bola to veľmi výhodná ponuka, tak som si povedala, že to dám, že to nejako zvládnem. Hľadala som spôsoby, ako sa teda tú angličtinu naučiť. Okrem toho, aj v súčasnej práci potrebujem angličtinu. Žijem v Prahe, kde je veľa cudzincov, ktorí tam dlhodobo žijú a nehovoria po česky a tiež množstvo turistov, ktorí sa k nám na oddelenie môžu dostať. Potrebujem s nimi komunikovať a angličtina je najčastejší jazyk, ktorým hovoria. Samozrejme, tiež ma veľmi láka cestovanie a na cestách sa potrebujem nejako dohovoriť.
Takže práca bola ten prvý impulz.
Dostala som ponuku, začala som pracovať na jazyku. Avšak postupne tá motivácia odísť do zahraničia klesala a momentálne sa nechystám odísť. Ostávam pracovať v Českej republike, ale nikdy nie je neskoro… A jazyk mi ostal.
Mala si aj predtým nejaké skúsenosti s jazykom? Učila si sa anglicky aj predtým?
V škole nie, tam som mala nemčinu. Neskôr som skúšala anglické jazykové kurzy, dokonca som mala aj súkromného lektora, ale nemalo to taký efekt, ako keď sa učím anglicky teraz.
A v čom vidíš, že to nemalo taký efekt?
Keď som chodila do kurzu, tak nám zadali nejakú tému, dali nám slovíčka, ktoré sme sa mali naučiť, prešli sme si gramatiku, ktorá bola na ten deň naplánovaná. Potom nejaké tie cvičenia, domáca úloha a “vidíme sa o týždeň”. Toto mi nefungovalo. Kontakt s jazykom som mala raz za týždeň a učenie ma až tak nebavilo, nemotivovalo. Párkrát som kurz navštívila a viac-menej to skončilo. Súkromný lektor bol fajn, tam sme sa zamerali na témy, ktoré ma bavili, ale tiež sme sa videli maximálne raz do týždňa. Lektor bol dosť zaneprázdnený a samozrejme, finančná situácia tiež bola nejaká, takže to postupne zaniklo. Veľmi rýchlo vyprchala moja chuť do jazyka, aj moje znalosti.
Toto boli tvoje skúsenosti predtým. Potom si objavila Akadémiu samoukov – dvojmesačný kurz, do ktorého momentálne chodíš. Čo bola motivácia, pre ktorú si sa rozhodla a povedala si si, že wow, toto bude iné? Prečo si sa rozhodla?
Keď som teda dostala tú pracovnú ponuku, tak som si povedala, že sa jazyk musím naučiť v nejakej rozumnej časovej dobe, ale teda…ako? Spomenula som si na svoje skúsenosti s kurzami, hľadala som si na internete online učiteľa. Vyskúšala som to, ale ani tento štýl výuky mi nesadol. Hľadala som ďalej a zrazu som objavila video, v ktorom Lydka rozprávala o Minikurze Počúvanie. Prihlásila som sa na bezplatný webinár, zaujalo ma to a už z toho Minikurzu Počúvania som sadla na zadok. Zrazu si hovorím, že “aha, ono sa dá učiť aj inak. To ma zaujíma, idem do toho.” Najskôr som začala s videokurzom Majster jazykov, ktorý mi otvoril obzory – úplne iný štýl, metódy, všetko. V rámci tohto videokurzu som sa dozvedela, že existuje nejaká Akadémia samoukov. Spýtala som sa, čo to je, a hovorím si, “áno, tak do tohto chcem ísť”.
Akadémia samoukov, to sú vlastne dve slová – akadémia a samouk. Nebála si sa toho slovíčka, že samouk, teda, že sa učíš sama?
Nebála, pretože už som na základe toho webinára a kurzu Majster jazykov pochopila, o čo ide. Áno, je to samouk, ale nie som na to sama. Dostala som návod, ako sa učiť. Akadémia samoukov znamená, že máte niekoho, kto vám pomôže, ukáže vám spôsob, ako sa učiť, akými metódami. A pokiaľ potrebujeme pomôcť, tak sú tú vždy mentorky alebo ostatní, aby pomohli. Ak si neviem rady, napíšem alebo sa vidíme na online stretnutí, môžem sa kedykoľvek opýtať a mám tú podporu.
V Akadémii sa učíš takú polhodinku – hodinku denne. Ako si dokázala takéto niečo, keď predtým si sa učila raz, možno dvakrát do týždňa? Ako si do svojho pracovného tempa zaradila ešte toto učenie?
V Akadémii sú rôzne metódy, ako sa učiť, ako si rozplánovať učenie. Jednoducho som začala používať tie metódy, ktoré boli dané. To sú také recepty. Keď niečo varíte, potrebujete recept. Ja som mala recept na to, ako sa mám učiť. Vedela som, že napríklad teraz idem do práce metrom a mám chvíľku čas, tak som si dala slúchadlá a už som počúvala nejaký podcast alebo som sledovala video na telefóne. Cesta do práce je pol hodina až trištvrte hodina, takže tie minúty sa spočítali. Zase večer som si povedala, že by som si rada pozrela nejaký seriál alebo si opakovala slovíčka. Na slovíčka tam bola metóda, ktorá ma nesmierne bavila, takže aj na to učenie sa slovíčok som sa nesmierne tešila.
Ktorá bola tvoja najobľúbenejšia metóda?
Goldlist. Je to fantastická vec, do tejto metódy som sa priam zamilovala. Vďaka Goldlistu sa mi podarilo slovíčka uchovať v dlhodobej pamäti. Najskôr som si hovorila, že táto metóda znie dobre, tak som si ju vyskúšala a prekvapilo ma, keď aj mne fungovala. Používala som ju celkom dlho. Teraz som v Akadémii trochu zmenila priority, tak sa zaoberám niečím iným, ale rada sa ku Goldlistu vraciam.
Ty si teraz vo štvrtej Akadémii. Prečo, keď skončíš jednu, ideš hneď do druhej?
Keď som vstúpila do Akadémie, tak som videla, že ten progres je u mňa veľký. Dovtedy som sa s tými vecami nikdy nestretla. Bola som nabudená do učenia, pustila som sa do toho a tú prvú Akadémiu som dala na 120 %. Progres bol neuveriteľný, posunula som sa neskutočne a hovorila som si, aké je to perfektné. Na konci Akadémie som si povedala, že teraz už viem, ako na to, a že ju už nebudem potrebovať.
Napriek tomu som sa po nejakej dobe do Akadémie opäť vrátila, pretože má nielen návod, ako na to, ale má aj svoje kúzlo, a to je pre mňa i motivácia. Ja som od prírody trošku lenivá a potrebujem motiváciu, taký ten bič nad sebou. Naviac sa v Akadémii stretávam s ostatnými Akademistami. Sú to ľudia, ktorí sú na rovnakej vlne ako ja. Učia sa jazyk a vždy sa niečo nové dozviem. Aj Akadémia sa svojím spôsobom vyvíja, pribúdajú ďalšie veci. Z tohto dôvodu som v Akadémii už štvrtýkrát a som veľmi rada.
Hovorila si, že si na sebe videla obrovský posun. Dalo by sa to nejako popísať? Ako sa hodnotíš na začiatku a po prvej Akadémii? Čo sa zmenilo?
Ono ma to začalo baviť, pretože ma chytil systém a metódy. Videla som, že si pamätám slovíčka, že keď počúvam podcast alebo pozerám video, tak už zachytávam aj vety. Hovorím si “ja im už rozumiem, nepotrebujem toľko anglické titulky, paráda”. Veľký problém bol u mňa ten, že som bola veľmi zablokovaná, čo sa týka konverzácie. Pochádza to ešte zo školy. V škole, keď som si nebola istá, že niečo poviem perfektne, tak som radšej nepovedala nič.
Toto je niečo, s čím má mnoho ľudí problém. Zmenilo sa to nejako u teba?
Zmenilo sa to hneď v prvej Akadémii. Sú rôzne metódy, ako sa rozhovoriť. Začínala som napríklad self-talkom. Človek rozpráva sám pre seba, položí si otázku a sám si na ňu odpovie, ale to ma bavilo iba chvíľku. Povedala som si, dobre, skúsim nejakých Akademistov. Bolo to fajn, ale stále to nebolo ono.
Chcela som vyskúšať aj niečo iné, tak som si cez aplikáciu Tandem našla anglicky hovoriaceho študenta (v Prahe je ich dosť), že sa budeme rozprávať napríklad cez Skype. Najskôr sme si písali a aj tá písomná forma bola fajn. A on zrazu navrhol, “tak sa poďme stretnúť na kávičku”. Ostala som prekvapená. To sme spolu ešte nerozprávali, iba sme si písali. Hovorím si, zvládnem to, nezvládnem to? Povedala som si, choď do toho, to zvládneš. Keď sme si dohodli termín, deň pred stretnutím som bola veľmi nervózna, chcela som to zrušiť.
Prišla som na miesto schôdzky. Sedeli sme v kaviarni, bola som spotená. On začal rozprávať, aby ma rozhovoril. Povedala som mu, že mám blok, ale on bol úplne pokojný, to sa mi veľmi páčilo. Ja som sa rozhovorila a zistila som, že rozumiem, čo mi hovorí. Čo bolo ešte podstatnejšie, chápal ma, keď som sa snažila niečo vyjadriť. Nebolo to 100 %, ale pochopil, čo som chcela povedať, lebo potom na to spätne nadviazal a odpovedal mi. To bolo to, čo mi zrazu v hlave urobilo “aha, ja sa dokážem dohovoriť” a bol to pre mňa obrovský bod zlomu a blok, ktorý som mala, zmizol. Dohodli sme sa vtedy na stretnutí na polhodinu, ale rozprávali sme sa cez hodinu.
To bola tvoja prvá konverzácia?
Áno, prvá konverzácia s cudzincom a hovorili sme cez hodinu. Bolo to úžasné. Ešte aj dnes, keď si na to spomeniem, tak mám husiu kožu.
To sú veľmi dôležité momenty. Zmenilo ti to fungovanie?
Naozaj, bol to pre mňa bod zlomu. Už som sa nebála. Pochopila, som, že aj keď hovorím s chybami, aj keď to slovíčko dokážem nejako inak popísať, aj keď sa zasekávam, tak dôležité je, že sa dohovorím. Toto bol ten môj progres a to, čo ma naštartovalo v prvej Akadémii. Potom som už mala konverzácie s Akademistami, spoznávam stále nových ľudí a je to super.
Hovoríš, že spoznávaš nových ľudí. Toto ti tiež priniesla Akadémia?
Áno. V každej Akadémii sú noví ľudia. Konverzujem s novými, so známymi aj menej známymi. Dohodneme si konverzáciu a zrazu zistím, že máme spoločné záujmy alebo spoločnú prácu. Aj v práci, ak mám zahraničného pacienta, porozprávame sa a zrazu prídeme na spoločné témy. Pracujem na kardiológii. Keď tam leží niekto chorý, najčastejšie to bývajú srdcové zlyhania alebo infarkty, ľudia majú strach. Nadviažem s pacientom kontakt po anglicky a jemu sa uľaví, trochu sa upokojí. Dohovorí sa, môže sa na čokoľvek opýtať, môže sa zveriť a cíti sa v bezpečí. Z toho som veľmi rada. A to nielen v angličtine, ale aj v iných jazykoch.
Akých iných jazykoch?
Nemčinu som mala na gymnáziu, ale tú veľmi nepoužívam. Na škole ma výuka nezaujala a trochu som sa zablokovala. V škole som mala ešte ruštinu, ktorú som používala a maturovala z nej. V dnešnej dobe je tu veľa rusky alebo ukrajinsky hovoriacich ľudí, takže to viem využiť. Občas použijem aj poľštinu, z ktorej mám základy. Poľštinu som počúvala doma odmalička, takže niekde ten jazyk v hlave uložený mám, len to potrebujem ďalej rozvíjať. Bude to jeden z mojich ďalších jazykov.
Vieš si predstaviť, že by si sa rozhodla ísť do Akadémie s tým, že sa budeš učiť iný jazyk? Dá sa to aplikovať?
Počítam s tým. Mám pripravené ďalšie 3 jazyky. Najskôr sa chcem ešte upevniť v angličtine, nech viem, že áno, teraz môžem ísť do ďalšieho jazyka. A potom mám pripravené ďalšie jazyky, ktoré trochu poznám a chcem ich rozvíjať, alebo také, ktoré ma lákajú.
A máš aj nejaký taký bod, keď si povieš, že dobre, teraz s angličtinou je to okej a chcem ísť ďalej do iného jazyka? Máš takýto míľnik?
Zatiaľ som nad tým takto nerozmýšľala, pretože teraz som sa v Akadémii veľa zameriavala na slovnú zásobu.
To ma zaujíma, keďže v Akadémii hovoríme o 3 prioritách. Na aké 3 oblasti jazyka si sa zamerala teraz v tejto Akadémii?
V predošlej som sa zamerala na slovnú zásobu, lebo som potrebovala ako začiatočník nabrať slovíčka. V tejto mám prioritu gramatiku. Rozprávam, ale nie je to perfektné, chyby tam sú a chcem sa zlepšiť. Potom počúvanie a tretia je rozprávanie.
Gramatika je dosť neobľúbená disciplína a pre mnohých celkom nuda. Ako si dokážeš udržať motiváciu pre gramatiku?
Tiež som sa gramatiky dosť bála. Keď človek vie, ako na to, a má metódy, tak aj gramatika sa dá robiť zábavnou formou. Ja sa pri učení bavím. Nie je to o tom, že si zoberiem knižku a teraz sa naspamäť učím, ako to má byť. Nie, dám si 15-20 minút cvičenia, preskakujem. Nerobím iba 1 časť gramatiky, skáčem z jedného do druhého. A potom zistím, že som v tej gramatike trebárs aj hodinu. Na to, že nemám čas, tak super, nie?
Na to že nemáš čas, tak hodinu sa zaoberať gramatikou je super ?
Občas, samozrejme. Väčšinou tá polhodinka, 20 minút.
Ďakujem ti veľmi pekne za tento krásny rozhovor. Vážim si, že si prišla až z ďalekej Prahy, a že sme si mohli takto spolu užiť čas.
Veľmi rada som prišla, ďakujem za pozvanie.
Zaujíma vás, ako vyzerá Akadémia samoukov zvnútra? Zadajte svoju mailovú adresu do formulára nižšie a pošleme vám krátke video, ako to vyzerá v tomto revolučnom kurze.
