Mnohí sa pýtate, či sa môžete učiť dva jazyky súčasne a ako na to. Ja som to skúsila naraz hneď s tromi – angličtinou, nemčinou a ruštinou. No a ako to dopadlo? Určite nie tak, ako som si predstavovala. Ale začnime pekne po poriadku.
Prečo som si vybrala práve tieto jazyky?
Angličtinu a ruštinu som vyštudovala na univerzite ako prekladateľka a tlmočníčka, no ruštinu ako svoj pracovný jazyk, bohužiaľ, nepoužívam veľmi často. Práve preto som sa s ňou prihlásila do jednej z prvých Akadémií samoukov ešte v roku 2016 (vtedy pod názvom Jesenný mentoring). Bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť. Za 2 mesiace som sa posunula viac ako na univerzite za 5 rokov! Sama som tomu nemohla uveriť. No a odvtedy sa jej (s prestávkami) venujem, aby moja úroveň neupadala, ale stále rástla. Veď vždy sa dá ešte niečo zlepšiť.
Angličtinu síce používam denno-denne a prebiehala v nej aj všetka komunikácia v mojom predošlom zamestnaní, no boli to stále dookola tie isté témy a cítila som, že už ju nemám až na takej vysokej úrovni ako kedysi. Mala som trochu problém pohotovo reagovať v niektorých situáciách a tvoriť také krásne kvetnaté frázy ako predtým. Chcela som si preto oprášiť práve tie slovné spojenia a frázy, vďaka ktorým odlíšite „native speakra“ od ostatných ľudí, ktorí majú angličtinu naučenú.
No a nemčina? Náš vzťah je poriadne kostrbatý. Mala som ju na základnej škole ako povinný jazyk 7 rokov a z celej duše som ju neznášala. To sa ale zmenilo na gympli vďaka úžasnej učiteľke a dokonca som z nej aj dobrovoľne maturovala. No odvtedy som ju takmer nepoužila a mrzelo ma, že som sa 13 rokov učila nejaký jazyk a teraz sa v ňom už ani nedohovorím. Okrem toho mám rodinu vo Viedni a hanbila som sa, že nerozumiem, o čom sa rozprávajú. Navyše, Rakúsko je mojou obľúbenou dovolenkovou destináciu ako v zime, tak aj v lete. Tak som si nemčinu vybrala ako prioritu číslo jeden.
Čo na to jazyková mentorka Lydka?
Lydka, ktorá stojí za Jazykovým mentoringom, a ktorá viedla Akadémiu samoukov, mi hneď na začiatku povedala, že učiť sa tri jazyky naraz mi rozhodne neodporúča, no ak to má niekto skúsiť, ja som na to dobrý pokusný králik (keďže ma poznala a už som niekoľko Akadémií samoukov absolvovala). Nastavila som si teda plán, vybrala a zhromaždila materiály.
Aký bol môj plán?
Pre každý jazyk som mala iné priority. V angličtine som chcela pracovať hlavne s knihami zo série In Use, počúvať podcasty o témach, ktoré ma zaujímajú, plus zopár takých, kde sa naučíte zaujímavé idiomatické frázy, ako napríklad The English We Speak. A nesmiem zabudnúť na Anki, aby som si všetky tieto frázy aj zapamätala.
Pre ruštinu som si zvolila viac-menej udržiavací plán, aby som z nej nevypadla. Gro tvorilo počúvanie mojich obľúbených podcastov, sledovanie seriálov a samozrejme, vypisovanie si zaujímavých výrazov z nich do Goldlistu, aby sa mi vryli do dlhodobej pamäte. Raz za týždeň som mala v pláne aj Skype s niektorou z mojich konverzačných partneriek, ktoré som si našla vďaka predošlým Akadémiám samoukov.
S nemčinou to bolo zložité. Nevedela som, na akej úrovni momentálne vlastne som a s čím mám začať. No keďže mojím cieľom bolo dohovoriť sa, rozprávanie som si vybrala ako hlavnú prioritu. Na to, aby som sa však mohla rozprávať s ostatnými účastníkmi v Akadémii, ako aj s učiteľmi na Italki, potrebovala som najprv nazbierať slovnú zásobu – z podcastov, seriálov, gramatických cvičení, atď. Môj plán teda vyzeral nasledovne:
Z vlastných skúseností už viem, že sedem dní v týždni sa mi učiť nikdy nepodarí. Mám problém aj so šiestimi, lebo víkendy mám rada voľné. No na to, aby som nestratila body v Súťaži aktívnych účastníkov Akadémie samoukov sa musím učiť tých šesť. A ja som veru dosť súťaživá. Nastavila som si teda plán na 6 dní v týždni a hoci som pre angličtinu a ruštinu počítala s menej časovo náročným plánom, aj tak mi dokopy pre všetky tri jazyky vyšlo 20,5 hod. týždenne. Uff! No ale poďme to teda skúsiť.
Aká bola realita?
Moja úroveň nemčiny bola ešte horšia, ako som čakala, z čoho som bola dosť nešťastná. Klasickým seriálom som nerozumela, takže jediný, ktorý som mohla pozerať bol Extra Deutsch. Ten ma však veľmi nebavil a tak som sa motivovala tým, že až keď si pozriem jednu epizódu Extra Deutsch, môžem si pozrieť ruský seriál – Как я стал русским. Tam bol však problém opačný – zostať len pri tej jednej. (Tí z vás, ktorí už nejaký ruský seriál pozerali, určite vedia, o čom hovorím. Sú naozaj skvelé!) Väčšinou boli z jednej tri, aj to len preto, že som si povedala, že o druhej ráno už musím ísť naozaj spať, veď ráno vstávam do roboty.
S nemeckými podcastmi som mala podobný problém – nemohla som nájsť žiaden, ktorý by ma bavilo počúvať. V porovnaní s anglickými a ruskými, v ktorých môžu rozprávať takmer o čomkoľvek a pritom budú hovoriť vždy nesmierne pútavo a oduševnene, mi všetky nemecké pripadali hrozne nezáživné. Počúvala som jedine podcast Thomasa Mangolda a Coffee Break German. Ja viem, celkom málo „inputu“ na prioritu číslo jeden.
Požičala som si aj pár knižiek pre samoukov a cvičebníc. V cvičeniach som robila pomerne veľa chýb a nerozumela, prečo je správna odpoveď správna, tak som si zohnala aj pár teoretických kníh o gramatike. Stále však nemôžem povedať, že by som v nemeckej gramatike „mala jasno“.
So sesternicou, Rakúšankou, som si namiesto po slovensky, začala písať po nemecky. Moje správy boli červeným morom chýb, preto som sa rozhodla všetky si ich prepisovať do zošita a učiť sa ich metódou spätných prekladov (dozviete sa o nej v Kľúči k jazykom). Písali sme si o každodenných témach, boli to teda výrazy, ktoré som sa chcela naučiť a zapamätať si.
Ani Goldlist nebol taký úspech, na aký som bola zvyknutá. Kvôli členom a pádom som si častokrát nezapamätala správne ani 30 %, čo ma dosť demotivovalo. Preto som si radšej filtrovala ruské zoznamy, kde som mala oveľa lepšie výsledky. Navyše som sa z nich učila zaujímavé výrazy zo seriálov, ktoré som chcela vedieť povedať, na rozdiel od výrazov z gramatických cvičení a kníh pre samoukov.
Ďalším tvrdým orieškom bola správna nemecká výslovnosť. Na tú sa v škole nikdy nekládol dôraz, preto je tá moja totálne slovenská. Viete napríklad, že existuje 7 rôznych spôsobov, ako sa vyslovuje „A“, či 5 spôsobov vyslovovania „CH“? Ani ja som nevedela! A je veľmi ťažké napraviť svoju výslovnosť, keď ju už raz máte zle naučenú. Ani sa mi to doteraz nepodarilo.
Najviac som sa posúvala pri konverzáciách s učiteľkou na Italki, no nevyťažila som z nich toľko, koľko by som mohla, keby som sa venovala len jednému jazyku.
A kde som nechala angličtinu?
Keďže som sa nemčinu učila takmer nanovo, zaberalo mi to strašne veľa času. Ruštinu som mala akoby za odmenu za všetko to „utrpenie“ s nemčinou. A angličtina väčšinou dopadla štýlom: „veď po anglicky viem,“ a nevenovala som jej takmer žiaden čas. Za celé dva mesiace som si prešla a spracovala len 7 kapitol z Collocations in Use (k iným knihám som sa ani nedostala) a zvyšok strávila počúvaním podcastov v „mŕtvom čase“.
Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, moje učenie vyzeralo takto:
Ako to dopadlo?
Hoci som jazykom za tie dva mesiace venovala dokopy 125 hodín, čo je takmer 16 hodín týždenne, nedarilo sa mi poriadne spĺňať svoj plán ani v jednom. V každom som si vybrala dosť odlišné priority a až príliš veľa rôznych aktivít. Najmä v nemčine. Tam som sa snažila robiť všetko.
Na konci som bola vyčerpaná a mala som pocit, že v žiadnom som sa nikam výrazne neposunula.
Ako sa teda môžete učiť dva jazyky naraz?
- Tak ako hovorí Lydka vo svojich videách: Nerobte to. Radšej ich striedajte po určitých časových obdobiach.
- Ak ste ako ja a aj tak si nedáte povedať, vyberte si dva, nie viac.
- Rozdeľte si čas v pomere 80 % : 20 % a AKTÍVNE sa učte len jeden z nich. Ten druhý si len udržiavajte. Potom ich môžete vymeniť, napríklad po mesiaci, či po dvoch.
- Jasne si určite priority a držte sa ich.
Snáď sa vám bude dariť viac, ako mne. Ja teraz robím ďalší experiment. Možno si o ňom prečítate niekedy nabudúce.
