12 zistení, na ktoré som prišla počas 12 mesiacov učenia sa swahilčiny

Lýdia Machová sa učí swahilčinu

Ak Jazykový mentoring sledujete nejaký ten piatok, zrejme ste zachytili, že som sa v roku 2018 učila trochu netradičný jazyk – swahilčinu. Je to môj deviaty jazyk v poradí, preto môžem povedať, že v učení sa jazykov nie som žiaden začiatočník. Napriek tomu som sa však za tento rok naučila úplne nové veci o učení sa jazykov a aj o sebe samej.

Chceli by ste ukážku mojej swahilčiny?

Tu je záznam z jednej z mojich decembrových hodín s učiteľom Hamdym. Vo videu si môžete zapnúť anglické titulky, aby ste nám aj rozumeli:

Nižšie sú spísané moje najväčšie zistenia z učenia sa swahilčiny:

1. Najlepší spôsob, ako sa dlhodobo učiť jazyk, je hodinka denne (ideálne ráno)

Toto pre mňa nie je úplne nové zistenie. Robila som to tak aj pri ruštine či francúzštine a osvedčuje sa mi to ako ideálne riešenie pri každom jazyku. Nie je to príliš veľa na to, aby som mohla popri učení sa jazyka viesť normálny život, a zároveň to je dostatočné množstvo na to, aby som sa jazyk dokázala naučiť na veľmi pokročilú úroveň behom roka a pol až dvoch. Ja si zvyčajne dávam 2 roky na jazyk, ale to preto, že sa neučím v kuse. Mávam viacero prestávok.

2. Výdrž v učení pokuľháva aj pri učení sa deviateho jazyka

Ľudia si o polyglotoch často myslia, že “po treťom či štvrtom jazyku to už ide samo”. Kto to kedy povedal?! Ja som ešte takého polyglota nestretla, a to som ich už spoznala niekoľko stoviek. Pravda je taká, že nič nejde samo. Treba sa do učenia namotivovať, vytvoriť si systém a potom svoj plán svedomito plniť.

Počas tohto roka som zažila niekoľko úpadkov motivácie, kedy som myslela, že to vzdám. Striedali sa tak u mňa obdobia maximálnej namotivovanosti a obdobia, kedy som na swahilčinu ani nepozrela. Dokopy som tak za rok 2018 strávila 7 mesiacov učením sa a 5 mesiacov úplnej pauzy. Vždy ma zachránil plán na ďalšie dvojmesačné obdobie a systematickosť, ktorej som sa naučila pri učení sa ostatných jazykov ako samouk.

3. Človek potrebuje na dosiahnutie plynulosti silnú motiváciu, prečo sa ten jazyk chce naučiť

Možno sa čudujete, prečo som sa vôbec učila taký exotický jazyk, akým je swahilčina. Moje ostatné jazyky sú všetky európske: angličtina, nemčina, španielčina, poľština, francúzština, ruština, esperanto a slovenský posunkový jazyk.

Swahilčinu, teda jazyk, ktorý sa používa v Keni, Tanzánii a pár iných afrických krajinách, som si zvolila práve preto, lebo nie je európsky. Chcela som do hĺbky pochopiť proces, ako sa učí cudzí jazyk niekto, kto nemá za sebou 8 iných jazykov a teda začína úplne od nuly. Pri francúzštine mi pomohla znalosť španielčiny, pri ruštine zas plynulá poľština, ale pri swahilčine mi nepomohlo vôbec nič. A práve to som si chcela zažiť po dlhej dobe opäť – chcela som si pripomenúť, čím si prechádza človek, ktorý sa učí svoj prvý či druhý cudzí jazyk.

Táto motivácia síce vychádza z dobrého dôvodu, ale videla som, ako mi to v ťažších chvíľach učenia sa jazyka jednoducho nestačilo. V prvom polroku som zažila množstvo chvíľ, kedy som sa pýtala samej seba, či mi to za to stojí, venovať swahilčine až dva roky života. K swahilčine a národom v Afrike som nemala žiadny osobný vzťah, a preto som sa učila jazyk len preto, aby som sa učila jazyk.

Všetko sa však otočilo v druhej polke roka. Rozhodla som sa, že v lete roku 2019 pocestujem do Afriky na dva týždne ako dobrovoľníčka, a budem pomáhať ľuďom v Keni alebo Tanzánii. To ste mali vidieť, ako ma to v učení sa swahilčiny nakoplo! Zrazu som sa začala tešiť, ako ráno vstanem a prefiltrujem si slovíčka v zošite metódou Goldlist. Na konverzáciách s kenským učiteľom som zrazu bývala po hodine rozprávania menej unavená – veď sa pripravujem na dobrodružnú misiu!

Ak sa učíte nejaký cudzí jazyk preto, aby ste sa mohli dorozumieť pri cestovaní, získali lepšiu prácu alebo si mohli čítať informácie na webe, ktoré vás zaujímajú, tak sa to dá bez problémov zvládnuť. Ak sa však chcete naučiť nejaký jazyk preto, lebo by bolo dobré ho vedieť, lebo rodičia alebo partner si to želajú, a sami v ňom veľký zmysel nevidíte, tak to pravdepodobne stroskotá po pár týždňoch.

4. Začiatky v učení sa jazyka sú vždy ťažké. A miestami to chceme všetci vzdať

Presne si pamätám ten moment, keď som sa dozvedela o trochu komplikovanejších aspektoch swahilskej gramatiky a zaplavil ma pocit, že toto nikdy nedám.

Aby ste si to vedeli predstaviť: Zistila som, že každé podstatné meno v swahilčine patrí do jednej zo 16 tried, a podľa  toho, v ktorej triede sa nachádza, sa budú meniť skoro všetky ostatné slová vo vete! To znamená, že slovo “tento/táto/toto” (v slovenčine sú teda možné 3 verzie) sa v swahilčine povie huyu, hawa, hii, hizi, hiki, hivi, hili, haya alebo huu, v závislosti od toho, do akej triedy patrí dané podstatné meno. Rovnako sloveso “prišiel” môže mať podobu ilifika, alifika, zilifika, walifika, ulifika, kilifika alebo vilifika. Toto sa snáď nikdy nenaučím!, pomyslela som si vtedy.

Dnes sa nad týmto záchvatom paniky len usmievam. Zvládam to v pohode. Sem-tam urobím vo forme slov chybu, ale už ich je podstatne menej ako na začiatku, kedy som nemala šajnu, aké predpony a koncovky sa s ktorým slovom spájajú.

Jediné, čo bolo treba, je vytrvať. Nevzdať to, pokračovať každý deň krôčik po krôčiku, hodina po hodine… Tie najpoužívanejšie slová sa mi vryli do pamäti aj so správnymi koncovkami a dnes mi tam skrátka akosi “pasujú”. Mimochodom, rovnaké pocity beznádeje som zažila aj s anglickými frázovými slovesami, s nemeckým slovosledom, španielskymi nepravidelnými slovesami, francúzskou nepravidelnou výslovnosťou, ruským skloňovaním podstatných mien a s číslovkami v slovenskom posunkovom jazyku. Ale všetko sa dá krásne prirodzene naučiť, len treba byť s tým jazykom pravidelne v kontakte. Žiadne zázračné metódy na to netreba.

5. Nič nás v učení sa jazyka neposunie vpred tak ako rozprávanie

Účastníci mojich kurzov Akadémie samoukov sa teraz asi pousmejú, lebo toto je veta, ktorú si v kurze opakujeme stále. Nie je to pre mňa nové zistenie, ale zase sa mi krásne potvrdilo aj pri deviatom jazyku. Až keď som v októbri začala mávať konverzácie 3x do týždňa, začala som sa v swahilčine posúvať vpred obrovskými krokmi.

Učiteľ na mne videl pokrok z hodiny na hodinu, a ja som ho na sebe tiež cítila. Úplne najviac sa mi osvedčili konverzácie 3 dni po sebe. Na ten tretí som rozprávala s ľahkosťou, takmer plynule, a s učiteľom sme sa porozumeli vo všetkom priamo v swahilčine. Krásny pocit 🙂

6. Najefektívnejší spôsob, ako cvičiť rozprávanie, je cez otázky a odpovede

Na konverzáciách s mojím kenským učiteľom Hamdym som zistila, aký je najefektívnejší spôsob, ako sa naučiť rozprávať: pomocou otázok od učiteľa a mojich odpovedí. Nie však hocijaké otázky, ale vopred dohodnuté na danú tému. Učiteľ rozpráva zhruba 10-15% z hodiny, zvyšok je určený na moje rozprávanie. Učiteľ ma opravuje a zapisuje mi chyby, ktoré si potom po hodine systematicky spracúvam, aby som sa novú slovnú zásobu aj reálne naučila, nielen si ju zapísala.

(Tento nový systém som si za rok vymakala natoľko, že k nemu v roku 2019 chystám nový konverzačný kurz, kde ľudí prevediem tajmi úspešnej konverzácie. Ak by vás takýto kurz zaujímal, sledujte moje emaily a sociálne médiá Jazykového mentoringu, budeme o všetkom informovať.)

7. Treba sa tešiť z dosiahnutého pokroku, nie nariekať, čo všetko ešte neviem

Toto považujem za najlepší trik polyglotov: polyglot vidí svoj pohár vždy poloplný, nie poloprázdny. Vlastné hodnotenie svojho pokroku môže byť nebezpečné, pokiaľ sa neustále porovnávame s dokonale plynulou znalosťou jazyka, ktorú budeme mať niekedy o dva roky. Ja som sa naučila pri swahilčine tešiť z drobnejších víťazstiev, ako napríklad:

  • Už som pochopila učiteľovu otázku na druhýkrát, nie na štvrtý!
  • Ha! Toto slovíčko som minule nevedela a teraz som ho použila bez zaváhania!
  • Jeej, aha koľko slovíčok už mám nazbieraných na kartičkách!
  • Dokázala som sa učiť každý deň aspoň 30 minút už tretí týždeň bez vynechaného dňa!

Zistila som, že takéto drobné úspechy ma vždy veľmi motivujú. Keď som niekedy zo zvedavosti pozrela originál swahílsky text na internete, zostala som sklamaná, že ešte stále nemám tušenie, o čo v ňom ide. Ale vzápätí som si zakázala ďalej nad tým uvažovať a pozrela som sa miesto toho na to, čo všetko som sa už v swahilčine naučila. Veď pred rokom som po swahilsky vedela akurát tak Hakuna matata! (znamená to “bez problémov” – takže teraz máte rovnaké znalosti swahilčiny ako ja pred rokom 🙂 )

8. Učebný systém treba prispôsobiť materiálom, ktoré sú mi dostupné

Pri swahilčine žiaľ nedokážem využiť takmer žiadne zo zdrojov, po ktorých by som bežne siahla s iným jazykom. Chcela by som si pozrieť Priateľov nadabovaných v swahilčine či prečítať si swahilsky preklad Harryho Pottera, ale na moje veľké sklamanie nič také neexistuje! Harry Potter je preložený do 80 jazykov, ale swahilčina (druhý najväčší jazyk v Afrike) medzi nimi nie je 🙁 Hľadala som aj preklady akýchkoľvek iných svetoznámych kníh, ale našla som len jedinú – Malého princa. Tak si tipnite, čo som si objednala pod stromček? 🙂

Nemôžem teda veľmi pracovať s bilingválnymi textami pomocou anglickej knihy a swahilskeho prekladu, ale zato som si pokupovala rôzne knižky písané originál v swahilčine. Ich čítanie je pre mňa zatiaľ skôr lúštením ako pôžitkom z čítania, ale ja sa k tomu dopracujem. Jedna-dve stránky denne a o pár desiatok strán to pôjde omnoho ľahšie.

9. Metódy pri učení sa jazyka treba striedať tak, aby to bola stále zábava

Nie nadarmo je zábava prvým pilierom mojej filozofie o učení sa jazyka. Potvrdilo sa mi to aj pri swahilčine. Zábava neznamená len vybrať si metódy, ktoré ma bavia, ale vybrať si ich aj v správnom období.

Tento rok som vystriedala na učenie sa slovíčok ručne vyrábané kartičky v krabičke, aplikáciu Anki, metódu spätných prekladov aj moju milovanú metódu Goldlist. Vždy ma po pár mesiacoch každá z týchto metód omrzela a zachcelo sa mi učiť sa inak. Takže som ju jednoducho zamenila za inú. Je veľmi dôležité pracovať s tými metódami a zdrojmi, na ktoré zrovna máme chuť. Neznamená to, že ich máme striedať viackrát do mesiaca, ale pokojne každé 2-3 mesiace, ak nám to tak vyhovuje.

10. Skutočné pokroky v jazyku začnú byť citeľné až po väčšom kontakte s jazykom

Až keď som mala za sebou zhruba 15 hodín konverzácií a v knižke pre samoukov som sa dostala za polovicu, začala som na sebe cítiť, ako sa v swahilčine viditeľne zlepšujem. Dovtedy to bola skôr slepá viera, že to jedného dňa príde. To je práve to najťažšie na učení sa jazyka, čo som spomínala aj v bode č. 4.

Ak sa učíte svoj druhý, tretí či štvrtý jazyk, je to jednoduchšie, lebo už viete, ako to chodí, a nečakáte zázraky okamžite. Tí, čo sa učia prvý cudzí jazyk, zvyknú mať menej realistické očakávania a preto aj menej trpezlivosti. Ale ak vytrváte, ovocie určite príde. V mojom prípade sa to začalo lámať po 5 mesiacoch učenia sa hodinu denne, teda odhadom po 150 hodinách. Ten krásny pocit z pokroku stojí za to!

11. Na naučenie sa jazyka je potrebné využívať efektívne metódy

Na túto lekciu som, našťastie, prišla akosi intuitívne už pri svojom prvom jazyku, ale tie skutočne efektívne metódy som objavila až po naučení sa štyroch či piatich jazykov. Odvtedy viem, ako treba pracovať s knižkou pre samoukov, ako sa najlepšie učia slovíčka, aj ako viesť konverzáciu s učiteľom, aby som z nej vyťažila maximum. Mohla by som si texty v knižke len čítať, slovíčka si len vypisovať do slovníčka a konverzácie prenechať fantázii učiteľa, ale môj čas mi je veľmi vzácny, a nechcem učením sa swahilčiny stráviť viac ako dva roky.

Pri metóde Goldlist som si potvrdila to, čo som tušila na základe svojich predošlých skúseností s učením sa jazyka: je zbytočné vypisovať si úplne neznáme slovíčka a dúfať, že si 30% z nich len tak zapamätám (ak sa čudujete, prečo by som to vôbec mala očakávať, prečítajte si môj bezplatný ebook o metóde Goldlist a pochopíte, že ono to fakt funguje, len treba vedieť, ako na to).

Skúsila som to na mnohých zoznamoch a hádam ani pri jednom z nich mi to nevyšlo. Nepamätala som si absolútne nič. Až potom, keď som o pol roka neskôr metódu opäť začala používať, ale tentokrát s celými výrazmi, ktoré som čerpala z konverzácií, sa metóda Goldlist ukázala byť tak krásne účinnou, ako ju poznám z učenia sa nemčiny a ruštiny.

Všimnite si počet fajok na okraji strán. Na začiatku, keď som si vypisovala len samostatné úplne neznáme slová, som si vedela spomenúť len na jedno (aj to defekt,  z angl. puncture). O niekoľko mesiacov, keď som si vypisovala frázy a krátke vety z textov, ktoré som predtým aspoň dvakrát videla, som si o dva týždne spomenula na omnoho viac.

12. Kľúčom k úspechu je systém!

Za toto zistenie o učení sa jazykov som asi najvďačnejšia, lebo táto jednoduchá vec dokáže v učení sa jazyka urobiť najväčšie divy: v učení treba mať systém! Ak sa do učenia vrhneme len tak, na základe silnej počiatočnej motivácie, a nemáme žiadny plán ani pravidelný program na učenie, je tu obrovská pravdepodobnosť, že motivácia z nás po pár týždňoch vyprchá. A čo máme z takého učenia sa jazyka, ktoré nám vydržalo 3-4 týždne? Ďaleko sa neposunieme.

Pri swahilčine sa mi opäť raz potvrdilo to, čo som sa naučila už pri učení iných jazykov: treba si svoje učenie systematicky naplánovať. Ja som si povedala, že swahilčine dám hodinu denne v presne stanovenom období, ktoré zvyčajne býva dva mesiace. Poviem si, kedy začnem, kedy skončím a neriešim, čo budem robiť potom – to sa uvidí, keď sa dané obdobie skončí. Poväčšine si dožičím na pár týždňov prestávku a naplánujem si nové obdobie. Keď to takto človek urobí niekoľkokrát, môže sa onedlho pochváliť znalosťou nového jazyka.

Toto sú teda moje najväčšie zistenie o učení sa jazykov, ktoré sa mi v swahilčine potvrdili.

Moje učenie sa swahilčiny v skratke

Pre úplnosť uvediem aj zoznam metód, ktoré som v roku 2018 vyskúšala alebo pravidelne používala. Vždy som ich rôzne kombinovala.

  • metóda spätných prekladov pomocou učebnice Teach Yourself Swahili a tiež Assimil Le Swahili
  • metóda Goldlist na učenie sa slovíčok cez výrazy do dlhodobej pamäti
  • konverzácie s native speakrom od druhého mesiaca, za pomoci prekladov cez angličtinu
  • systematické opakovanie prejdených textov v učebnici Assimil s cieľom udržať ich v dlhodobej pamäti
  • aplikácia Anki na učenie sa slovíčok intervalovým opakovaním
  • učenie sa slovíčok pomocou kartičiek, s intervalovým opakovaním
  • opakované počúvanie nahrávok z učebnice
  • systematické spracovanie slovnej zásoby z konverzácií aktuálne používanou metódou na učenie sa slovíčok
  • informačné (pasívne) prejdenie si celou gramatikou až do úrovne B2 pomocou učebnice pre samoukov

A na čo sa môžem tešiť v ďalšom roku?

Svoj učebný plán a zdroje plánujem trochu obmeniť:

  • Konverzovať budem každý týždeň min. 3x a zapojím teraz už aj iných učiteľov
  • Nadviažem kontakt s rodenými Keňanmi a Tanzánčanmi, či už na Slovensku alebo v Thajsku (kde pobudnem dva mesiace začiatkom roka 2019)
  • Začnem počúvať podcasty v swahilčine, hoci zatiaľ im veľmi nerozumiem (doteraz som počúvala akurát tak nejaké pesničky a vytešovala som sa, keď zaznelo slovo, ktoré poznám)
  • Začnem pozerať krátke videá v swahilčine na Youtube.
  • Budem sa ďalej prelúskavať knižkami v swahilčine, keď len 2 strany denne, predovšetkým literatúrou faktu (našla som super knižku o tom, ako verejne rečniť – mne blízka téma, a podstatne jednoduchšia ako nejaký román)
  • Budem pokračovať v metóde Goldlist (až kým ma zase neomrzí),  slovíčka budem brať hlavne z konverzácií a z knižiek
  • Budem si vyrábať vlastné gramatické tabuľky, ktoré budem mať pred sebou pri konverzáciách
  • Pred cestou do Afriky si pripravím súbor užitočných fráz, ktoré si predtým prejdem s mojím učiteľom

Tieto metódy určite nebudem robiť všetky naraz, rozložím si ich pekne do šiestich mesiacov a v prípade, že ma nejaká veľmi omrzí, nahradím ju inou. A možno mi napadnú aj iné spôsoby, ako sa jazyku venovať tak, aby ma to bavilo a prinášalo mi to aj úžitok.

Za 7 mesiacov učenia sa (z celkovo 12 mesiacov, od začiatku učenia sa doteraz) som so svojím pokrokom v tomto jazyku celkom spokojná, hlavne s ohľadom na to, aký odlišný je tento jazyk od mne známych jazykov. Teraz sa už bežne stáva, že svojho učiteľa pochopím na prvý raz, aj keď vopred vôbec neviem, o čom chcel hovoriť, a tiež mu viem skoro čokoľvek jednoducho vysvetliť. Viem zareagovať na to, čo hovorí, opýtať sa dodatočnú otázku a angličtinu využívam už len na zisťovanie nových slovíčok, ktoré chcem použiť v rozprávaní. Odhadla by som sa na úroveň na prelome A2 a B1 a teším sa na posledný polrok učenia sa, lebo teraz to pôjde dopredu ešte rýchlejšie.

Zaregistrujte sa na webinár a objavte 3 skvelé metódy na učenie sa jazyka, ktoré môžete okamžite zaviesť do praxe.

Tagy:

Podobné články

0 Komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Bezplatný Webinár

Ako sa naučiť cudzí jazyk z pohodlia domova zábavnou formou bez bifľovania, jazykovky alebo vycestovania do zahraničia.

Lýdia Machová