Je na jazyky potrebný talent?

Nakoľko je dôležitý talent na to, aby sme si osvojili cudzí jazyk na veľmi dobrej úrovni? S touto otázkou sa stretávam veľmi často.

 

Momentálne sa dorozumiem ôsmimi cudzími jazykmi. Učila som sa ich za posledných 16 rokov svojho života. Vo všetkých okrem slovenského posunkového jazyka sa dorozumiem plynule, bez problémov. Viem sa s niekým porozprávať, prečítať si knižku, hocičo si vypočuť, pozrieť, či už seriál alebo film, nemám s tým problém.

Keď sa ľudia dozvedia, že som sa toľko jazykov dokázala naučiť sama, bez toho, aby som žila v zahraničí, veľmi často sa stretávam s reakciou: „Ach, Lýdia, ty máš talent, tebe sa to povie. Ty máš ale šťastie, kiež by som ja mal/-a takú hlavu na jazyky.“ Ale otázka je, či je to naozaj o  talente, alebo je za tým niečo iné.

Takých ľudí, ako som ja, je vo svete totiž veľmi veľa. Mala som tú česť stretnúť vyše 350 z nich na polyglotskej konferencii – Polyglot Gathering – v Berlíne minulý aj tento rok. Stretlo sa tam strašne veľa ľudí, ktorí ovládajú kopec jazykov. Každý z nás mal visačku, na ktorú si nalepil vlajočky, aby sme vedeli, kto aký jazyk ovláda a v akom jazyku sa s ním máme rozprávať. Bolo to krásne, lebo na tých visačkách je tých jazykov veľa. Často som si tam pripadala ako veľmi neskúsená polyglotka, pretože niektorí ľudia tam mali aj 20-30 jazykov.

Bolo fascinujúce vidieť, že nie som sama a myslím si, že sú to úplne bežní ľudia ako my. Nie sú to žiadni géniovia, ale ľudia, ktorí sa učia jazyky inak ako my v školách alebo na kurzoch.

Stretla som napríklad Mira, ktorý je Slovák, žije v Nemecku. Ukázal mi svoju aplikáciu Duolingo, v ktorej mal zaznačené, že sa už učí svoj 271. deň bez prerušenia. To znamená, že sa každý deň učil minimálne 5-10 minút a venuje sa viacerým jazykom. Na visačke má hotový zoznam. Zjavne to nie je len tým, že má nejaký zázračný talent ale reálne s tými jazykmi trávi čas spôsobom, ktorý ho baví. Samozrejme, nie je to jediné, čo robí, má aj kopec iných aktivít.

Spoznala som tiež ďalších polyglotov. Nielsen je z Holandska a ukázal mi krásne tabuľky, ktoré si vytvára na jazyky, ktoré sa učí. Veľmi systematicky si tam píše všetky pády, rozdiely medzi jazykmi a tak ďalej. To je zase jeho spôsob, viac gramaticky orientovaný. Vyhovuje mu, baví ho a postupne sa vďaka nemu prepracováva cez jednotlivé jazyky.

Tretí je David James, autor metódy Goldlist, ktorá slúži na učenie sa slovíčok do dlhodobej pamäti. Keď som si pozrela jeho zošit, videla som v ňom slovíčko s poradovým číslom 3000! A viem, že to nie je zďaleka jediný jeho zošit, ani ešte nekončí, pretože David dáva takýchto slovíčok bežne 5-8 000 v priebehu 2-3 mesiacov. Je to naozaj fascinujúce.

Ale títo ľudia nie sú polyglotmi preto, že by mali nejaký zázračný talent, ale preto, že našli svoj spôsob, ktorý ich baví a venujú sa jazykom rôznym spôsobom. Vďaka tomu sa dokázali dopracovať k takým úžasným výsledkom.

Ja mám vlastnú teóriu, ako sa jazyky treba učiť a polygloti mi to potvrdili, keď som mala na polyglotskej konferencii prednášku. Všetci prikyvovali a hovorili, „Lýdia, presne si to pomenovala, presne o tomto to je.“

Ako sa teda učia jazyk polygloti?

  1. Baví ich to. Videli ste, že sú rôzne metódy, každý si vyberie tú svoju, ktorá je preňho ideálna.
  2. Trávia s jazykom veľa času. Tu bohužiaľ neexistuje skratka, musíte tie hodiny s jazykom stráviť. Inak sa to nedá. Uisťujem vás, že každý z týchto polyglotov sa učí každý deň po troške. Hoci len 10-15 minút, ale niečo s tým jazykom robia. Nech je to len Duolingo na udržiavanie kontaktu s jazykom.
  3. Využívajú efektívne metódy, ktoré im učenie sa podstatne zjednodušia a skrátia. Jazyk sa vďaka nim totiž naučíme oveľa jednoduchšie a s vynaložením menšej námahy. Aké sú to? Medzi efektívne metódy patria napríklad dvojjazyčné knihy či podcasty. Kompletný popis mnou odskúšaných metód som zozbierala do svojich videokurzov.
  4. Učenie je najľahšie, keď máme systém. Každý polyglot má svoj systém na učenie. Keďže je to ich desiaty-pätnásty jazyk, presne vedia, čo robiť, aby to pre nich fungovalo čo najlepšie.

rustinaČo sa týka mňa, toto je stručná štatistika môjho učenia sa ruštiny počas troch mesiacov na jeseň minulého roku. Začala som takmer úplne od nuly, vedela som len azbuku a pár základných výrazov. Potom som si značila, koľko času som trávila s jazykom. Zaznačila som si svoj ideálny čas, chcela som, aby to bolo 45 minút denne. Darilo sa mi však vždy viac. Na začiatku som bola veľmi motivovaná, tak to bolo dokonca ešte viac. Vždy som udržiavala minimálne 100 %, tých 45 minút som mala každý deň. Keď som si tie aktivity potom spočítala, dokopy som nazbierala až 111 hodín, čo je zhruba 70 minút denne. Každý deň počas troch mesiacov. Moje výsledky po troch mesiacoch boli fantastické. Nebolo to preto, že mám nejaký zázračný talent, ale preto, že som s tým jazykom strávila určitý čas, vložila som doň energiu. Všetko sa to zaručene vráti, hlavne pokiaľ ide o koncentrované obdobie a urobíte toho trošku viac, možno obetujete iné aktivity. Takto sa jazyky učia polygloti, takto to funguje.

Vráťme sa k prvej otázke: Je na učenie sa jazykov potrebný talent?

Osobne si myslím, že mám určitý talent na jazyky, určité predispozície k tom, aby sa mi jazyk učil trošku ľahšie, ale povedala by som, že tieto predispozície zodpovedajú za možno 10-15 % môjho úspechu s jazykmi. Určite nie viac. Oveľa viac ako talent mi pomáha skúsenosť s učením sa jazykov, ktorú mám. Keďže sa teraz učím svoj ôsmy jazyk, presne viem, že keď strávim čas s ruštinou, tak sa to určite vráti. Ten jazyk sa mi krásne otvorí. Keď budem v určitom období robiť malé krôčiky, zrazu budem schopná tým jazykom rozprávať, budem mu rozumieť a  ľady sa prelomia. Je to fascinujúci moment, a ja viem, že ho dosiahnem, pokiaľ za ním pôjdem. Aj keď to niekedy znamená námahu a musím sa trošku premôcť, viem, že to príde. Toto vedomie mi pomáha v učení sa jazykov oveľa viac ako talent, pretože to nie je ani nádej, že sa ten jazyk naučím, ale skôr istota. Viem, že keď budem tieto štyri piliere nasledovať – budem sa učiť jazyk zábavne, intenzívne, často, efektívnymi metódami a systematicky – tak sa k tomu určite dopracujem. To je moja odpoveď na otázku, či si myslím, že na učenie jazykov treba talent. Popravde, je to len akási výhovorka ľudí, ktorí zažívajú s učením sa jazykov veľké neúspechy. Neradi si priznajú, že možno niečo robia nesprávne, alebo do toho nevložili dostatok energie, len možno peniaze za nejaké kurzy, ale reálne mimo tých hodín nič nerobia. Vtedy sa výsledky, bohužiaľ, dostaviť nemôžu.

Tak čo, stále si myslíte, že chýbajúci talent vám bráni pohnúť sa konečne s angličtinou či nemčinou? Alebo si práve hovoríte, že to dáva zmysel a rozhodli ste sa začať naozaj učiť efektívne? V ďalšom videu hovorím o super metóde, ktorá vám učenie nesmierne uľahčí 🙂

Lýdia Machová
Lýdia Machová
Jazyková mentorka a tlmočníčka

Som jazyková mentorka a autorka tejto stránky. Spôsob, akým sa učia cudzie jazyky na školách, mi nevyhovoval, a tak som vymyslela jazykový mentoring, aby som vedela ľuďom pomôcť učiť sa jazyky tak, ako to robia polygloti. Ja sama sa učím nový jazyk zhruba každé dva roky a ešte stále ma to prekvapivo baví.

Podobné články

Komentáre