Ako sa môže 5-ročné dievčatko naučiť rozprávať a čítať v 8 jazykoch? Takto!

Bela má len 5 rokov, ale dohovorí sa v 8 jazykoch. A to nie je všetko: ona v nich dokáže aj čítať! Ruština, angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, mandarínska čínština, arabčina, taliančina. Bez srandy. Zázrak? Talent? Alebo výnimočný spôsob výchovy zo strany jej rodičov? V tomto videu a článku vám prezradím, čo som sa o výchove malej polyglotky z Ruska dozvedela na stretnutí s jej rodičmi. Ak by ste chceli svoje deti vychovávať viacjazyčne, toto sa vám bude páčiť. Kliknite na video nižšie a ja vám o Bele všetko porozprávam:

 

Zrejme ste už o Bele niečo na internete zachytili, lebo videá z ruskej talentovej show, v ktorej sa preslávila, zaplavili Youtube aj médiá. Ak vám náhodou ušli, pozrite si toto krátke video, kde Bela hovorí a číta vo všetkých jazykoch. Anglické titulky sa dajú zapnúť kliknutím na ikonku CC vpravo dole.

 

Bela mala vtedy ešte len 4 roky a zrazu začala rozprávať v šiestich jazykoch a ľudia boli úplne hotoví. Dnes vo veku piatich rokov rozpráva ôsmimi jazykmi a je to naozaj neuveriteľné. Ja som mala možnosť sa s Belou stretnúť a porozprávať sa aj s jej mamou Juliou, pretože boli na konferencii LangFest v Kanade, kde som aj ja vystupovala. Tak som sa dozvedela niečo o tom, ako sa Bela naučila tie jazyky a rada by som vám o tom povedala, pretože sa ma na to viacerí ľudia pýtali a videla som, že to vyvolalo veľký záujem.

Bela sa narodila do jednojazyčnej rodiny v Moskve, jej mama je Ruska aj otec je Rus, takže nemá žiadne multikultúrne zázemie. Jej mama je učiteľka angličtiny, tak sa rozhodla vychovávať Belu dvojjazyčne, čo dnes už nie je naozaj nič nevšedné.

Od začiatku vystavovala Belu ruštine a od prvého mesiaca ju začala vystavovať aj angličtine. Mala na to jednoduchý systém, jeden deň s ňou rozprávali všetci iba po rusky a druhý deň na ňu všetci hovorili len po anglicky. Nemiešala to, resp. kontakt s konkrétnym jazykom rozdelila na dni.

Čo je celkom zaujímavé, Bela dokáže v tých jazykoch nielen rozprávať, ale aj čítať. Malé päťročné dievčatko, ktoré by ešte nemalo ovládať ani azbuku, aby vedela písať vo svojom jazyku, dnes dokáže čítať a písať. Písanie jej ide trošku horšie, ale čítať dokáže bez problémov vo všetkých jazykoch, ktoré ovláda.

Jej mama Julia jej ukazovala kartičky, na ktorých bolo veľkými písmenami napísané slovo, ktoré jej povedala. Nikdy ju neučila samostatné písmenká. Je to špeciálna metóda, o ktorej si Julia všetko prečítala, rozhodla sa ju vyskúšať a fungovala na Bele úplne fantasticky. Takže jej ukázala kartičku s nápisom кошка, povedala jej „koška“ (po slovensky mačka).

Bela to úplne hltala. Sledovala kartičky a dala si dokopy, ktorý zvuk je reprezentovaný ktorým symbolom a tým pádom sa naučila čítať behom pár mesiacov a dokázala rozlišovať jednotlivé slová, na základe toho, ako boli napísané.

A to sa učila hneď dva rôzne systémy písmen, azbuku a latinku. Je úžasné, že už vo veku 10 mesiacov plynule rozprávala po anglicky aj po rusky a dokázala v nich aj čítať. Pôsobivé, však?

Jej mama videla úžasné pokroky. Porovnala ju s inými deťmi, ktoré sa taktiež učili dvojjazyčne a zistila, že Bela je výnimočná v tom, že jej to ide oveľa lepšie. Preto sa rozhodla predstaviť jej ďalší jazyk – francúzštinu.

Na francúzštinu si už netrúfala sama, pretože ju neovláda až tak dobre. Tak jej zaobstarala francúzsku opatrovateľku, ktorá k nim chodila niekoľkokrát týždenne a rozprávala sa s Belou po francúzsky. A predstavte si, že po francúzštine skúsili to isté aj s ďalším jazykom a vybrali si mandarínsku čínštinu. Takže žiadne ľahké jazyky. A tak vo veku 2 rokov a 7 mesiacov Bela začala so svojím štvrtým jazykom.

Učili ju čítať presne tak isto ako vo všetkých ostatných jazykoch. Ukazovali jej jednotlivé čínske znaky a Bela sa naučila rozoznávať ich nielen zvukovo, ale aj očami. Vo veku 3 rokov už vedela plynule rusky, anglicky, francúzsky a čínsky. Samozrejme, plynule v rámci možností trojročného dieťaťa. Nechcem povedať, že sa dokáže vyjadrovať elokventne a na akúkoľvek tému, ale v rámci možností, ktoré dieťatko v tom veku má, dokáže reagovať na bežné signály.

Vo veku 3 rokov jej predstavili ďalší jazyk – španielčinu. Zistili, že na základe toho, že už vie 4 jazyky, tak sa učí už omnoho rýchlejšie. Predstavte si, že už za 1 deň španielčiny dokázala sama tvoriť krátke vetičky a úplne plynule zvládla španielčinu za 6 mesiacov.

Takto Bela pokračovala ďalej a jej mama videla, že má úžasný talent a hlavne ju to neskutočne baví. Bela to úplne hlce. Keď vidíte, ako sa venuje jazykom obklopená knižkami, vidíte, že je úplne vo vytržení. Je to jej najväčšie hobby na svete. Preto ju v tom mama podporuje.

Veľa ľudí si myslí, že rodičia takéhoto dieťaťa sú asi extrémne ambiciózni a chcú svoje dieťa všade ukazovať alebo sa ním chváliť, ale môžem vám povedať svoj úprimný názor, že z Julie som takýto pocit nemala. Prišla mi ako veľmi skromná, milá žena, ktorá jednoducho chce pre svoje dieťa najlepšie, pretože v ňom vidí obrovský potenciál a dáva mu ďalšie možnosti rozvíjania.

Práve preto vo veku 3 rokov a 2 mesiacov zaviedli nemčinu. Vezmite si, že od 3 rokov sa učila  španielčinu a hneď o 2 mesiace začala s nemčinou. Také úžasné pokroky Bela robila. 7 mesiacov na to prišli s arabčinou.

Ako vidíte, ide o naozaj rôzne systémy jazykov, podľa mňa je to naozaj obdivuhodné. A potom, vo veku 4 rokov a 3 mesiacov, si Bela sama vybrala, že sa chce venovať taliančine, pretože na iPade si našla niečo po taliansky. Fascinovalo ju to. Myslím si, že vďaka španielčine a francúzštine už rozumela veľmi veľa, videla možno trochu iný jazyk.

A tak ju to zaujalo, že si vydupala u mamy, že sa chce venovať aj taliančine, hoci mama povedala, už stačí. Nechce ju preťažovať, nechce aby mala Bela v jej malej hlavičke chaos. Ale Bela si to jednoducho vydupala, zamilovala sa do taliančiny a chce s taliančinou pracovať.

Tak jej dali talianske seriály a  Bela na nich visela dva týždne. Pozerala ich na iPade s absolútnou koncentráciou. Potom prišla talianska opatrovateľka, ktorá s ňou prvýkrát v živote začala komunikovať a behom dvoch dní Bela dokázala v taliančine komunikovať takmer plynule.

Osobne si myslím, že akýkoľvek ďalší jazyk sa bude v budúcnosti učiť, tak to bude podobné. Keď päťročné dievčatko ovláda 8  jazykov plynule, dokáže v nich aj čítať, má vytvorené dokonalé podhubie pre učenie sa jazykov.

Belina mama hovorila o celom procese na konferencii, kde sme sa stretli. Boli sme tam viacerí polygloti, mnohí z nich vychovávajú svoje deti dvojjazyčne alebo multijazyčne. Ale všetci sme ju počúvali s otvorenými ústami, pretože takéto niečo sa nevidí každý deň.

  1. Najdôležitejšie zistenie bolo, že jej mama sa jej musí neskutočne venovať. Nazvala by som to prácou pomaly na tri plné úväzky. Samozrejme, každá mamička sa venuje svojmu dieťaťu, ale podľa toho, čo som videla na videách, ktoré nám púšťala jej mama a podľa toho, čo hovorila, sa mi zdá, že ona s ňou komunikuje v tom jazyku extrémne veľké množstvo hodín.
  2. Julia zamestnáva native-speakerov, aby chodili k nej domov. Viem, že napríklad na čínštinu to bolo trikrát do týždňa po dve hodiny, aby mala dostatok kontaktu s jazykom. Musí nájsť takých native-speakerov, opatrovateľov, ktorí sú milí, ktorí to s deťmi vedia, pretože Bela sa najradšej učí tie jazyky, v ktorých má najobľúbenejšiu opatrovateľku.

Jej najobľúbenejším jazykom je arabčina, pretože jej veľmi sadla arabská opatrovateľka, ktorú úplne zbožňuje a nevie sa od nej odtrhnúť. V tomto je úloha Julie Deviatkinej veľmi náročná. Musí tých ľudí nájsť a určite nie je ani finančne ľahké platiť native-speakerov, aby tak často chodili k nim domov a Bele sa venovali. Ale Julii to za to stojí, pretože chce svoju dcéru podporovať.

  1. Ďalšia jej skúsenosť je, že sa tie jazyky nemajú miešať. V rámci jedného dňa iba angličtina a druhý deň ruština.
  2. Julia ďalej pripravila pre Belu rôzne vlastné materiály, ktoré teraz sprístupňuje na svojej stránke pre iných rodičov v Rusku, ktorí by chceli takto vychovávať svoje deti. Vytvára vlastnú sériu videokníh. Pre Belu ich vytvorila minimálne 100. Ide o video, v ktorom sa ukazujú na celú obrazovku slová v danom jazyku. V angličtine to bol napríklad seriál Peppa Pig, čo viaceré mamičky budú poznať.

Keď Peppa Pig niečo povie, zobrazí sa to na celú obrazovku. Tým pádom, keď Bela pozerá rozprávky, stále má pred očami slová, ktoré sa hovoria. Takýmto spôsobom sa učí čítať v cudzích jazykoch. Myslím si, že je to skutočne zaujímavá metóda, nielen, keď chce niekto vychovávať deti viacjazyčne, ale aj keď chce dieťa naučiť čítať prirodzenejšie ako klasickým spôsobom – najprv jednotlivé písmenká, Ema má mamu, Ema má mamu. Osobne sa mi to veľmi páči a myslím si, že by som to možno aj vyskúšala pri výchove svojich detí.

  1. Ďalšia vec, ktorú spomenula, je zábava. Deti to musí baviť. Pokiaľ im nenájdete opatrovateľku, ktorú si obľúbia, ktorá ich bude baviť, zabudnite. Ani Bela by sa jazyk neučila, pokiaľ by ju to nebavilo.

Julia nám ešte nám prezradila, aký plán má pre Belu do budúcna. Vzdelávať ju v štyroch jazykoch: ruštine, angličtine, francúzštine a mandarínskej čínštine. V týchto jazykoch bude mať predmety. Nie som si istá či vo všetkých všetky, alebo sa to nejako rozdelí, ale určite to bude dosť náročné.

Zvyšné jazyky chce u Bely udržiavať na konverzačnej úrovni. To vám povie v podstate každý polyglot. Veľa ľudí si myslí, že keď je niekto polyglotom, tak vo všetkých jazykoch vie všetko povedať. V matematike vie počítať integrály, vie chemické prvky atď. Samozrejme, nie je to tak. Stačí mať jazyk na konverzačnej úrovni, vedieť ho využiť pre bežné účely, pri cestovaní alebo komunikácii so zahraničnými turistami a tak ďalej.

Dúfam, že som vám pomohla, pokiaľ vás zaujíma viacjazyčná výchova vašich detí. Myslím, že v našom prostredí je skôr bežné zaujímať sa o dvojjazyčnú výchovu a predpokladám, že väčšina ľudí má záujem svojim deťom sprostredkovať hlavne angličtinu. Môžem k tomu povedať svoj názor, pretože sa ma na to mnohí pýtate, ale rada by som povedala, že na toto naozaj nie som expert. Zatiaľ som žiadne dvojjazyčné deti nevychovala, tak neviem či je môj názor až taký opodstatnený.

Ale z toho, čo viem od ostatných polyglotov, napríklad Richard Simcott vychováva svoju dcérku päťjazyčne a funguje mu to výborne. Netreba sa báť, že dieťa bude z toho pomýlené, alebo že bude mať zníženú schopnosť rozprávať vo vlastnom jazyku. S týmito obavami sa stretávam veľmi často, ale myslím si, že sa netreba báť.

Je možné, že dieťa nebude vedieť všetko vyjadriť v obidvoch jazykoch v danom období, ale to sa vyrovná neskôr. Je dôležité, samozrejme, podporovať rozvoj v oboch jazykoch, v ktorých dieťa vychovávame. To znamená, treba zabezpečiť obrovské množstvo kontaktu najjednoduchšie je to hlavne cez rozprávky, videá, cez knižky a, samozrejme, čo najviac s dieťaťom rozprávať. Pokiaľ sa so svojimi jazykovými znalosťami na to necítite, ale chceli by ste svoje dieťa vychovávať viacjazyčne, určite treba nájsť niekoho, kto sa s ním bude vedieť rozprávať pravidelne a na veľmi dobrej úrovni. Úplne ideálne native speaker.

Deti jazyk vyslovene nasávajú a pokiaľ majú veľké množstvo kontaktu s človekom, ktorý má angličtinu na veľmi nízkej úrovni, môže ju pochytiť s chybami a v budúcnosti by bolo náročnejšie ich odstrániť.

Ale na druhej strane si myslím, že pokiaľ máte angličtinu na plynulej úrovni a viete sa vyjadriť bez problémov, tak sa toho zase netreba báť. Práve tým, že dieťa vystavíte rozprávkam, kde hovoria native speakeri, dá si to dokopy a tá výslovnosť nebude nejaký veľký problém. Nemyslím si, že sa treba báť, že sa dieťa od rodičov naučí všetky chyby, alebo bude zle vyslovovať. Pokiaľ bude mať dostatočný kontakt s  materiálom nahovoreným rodenými hovoriacimi (veľké množstvo rozprávok, videí, nahrávok), tak si myslím, že sa to bez problémov dá vykryť.

K výchove detí sú rôzne prístupy. Podľa jednej metódy jeden rodič hovorí len jedným jazykom a druhý druhým. Alebo, ako to robí Belina mama – dá sa to striedať. Dôležitá je však konzistentnosť. Myslím si, že to najhoršie, čo môže rodič urobiť, je, meniť jazyk v strede vety, alebo dovoliť dieťaťu aby použil slovíčko z druhého jazyka, pokiaľ si nevie spomenúť vo svojom jazyku. Od ľudí, ktorí vychovali dvojjazyčné deti, viem, že je to veľký prehrešok, pretože dieťaťu sa potom budú tie jazyky miešať a neurobíte mu veľkú službu alebo môžete aj nejakým spôsobom aj ublížiť.

Ďalšia vec, ktorú si treba uvedomiť, nemyslím si, že treba do toho deti tlačiť, ak stratia záujem o  cudzí jazyk, ktorý by ste im veľmi chceli dať ako materinský a veľmi by ste ich v ňom chceli vychovať. Podľa toho, čo som počula, deti majú často v puberte obdobie odporu a môže sa zaťať a povedať si, „Nie, odteraz budem hovoriť len po slovensky.“

Nechce hovoriť po anglicky, pretože slovenčina je preňho jazykom kamarátov, školy, toho normálneho a angličtina je niečo, čo sa rodičia snažia pretlačiť, ale dieťa o ňu nemá až taký záujem. V tomto prípade si myslím, že netreba tlačiť na pílu a silou mocou dieťa nútiť, pretože ak ste mu už dali nejaký základ a malo už kontakt s angličtinou, tak sa nemusíte báť.

Keď bude chcieť a bude to potrebovať, vie sa k jazyku kedykoľvek vrátiť a pracovať na ňom, pretože sám chce. Myslím, že to je asi najdôležitejšia rada, ktorú by som vám chcela dať. Netreba deti do toho nútiť, pokiaľ nechcú. Pokiaľ samy prejavia, že nemajú záujem, treba tomu len nechať čas a ony sa k tomu neskôr dostanú, keď pochopia, prečo je ten jazyk dôležitý.

Myslím si, že práve preto je Bela takým úspešným príkladom, prečo to funguje. Bela sa chce učiť. Jej talent na jazyky spočíva v tom, že ju bavia. Myslím, že to je také pekné zhrnutie talentu na jazyky vo všeobecnosti. Samú seba vnímam rovnako. Nemyslím si, že mám lepšie schopnosti učiť sa jazyky, ale baví ma to viacej ako iných ľudí a preto tomu venujem viacej času. Práve preto sa učím nový cudzí jazyk zhruba každé dva roky a momentálne sa chystám na svoj deviaty cudzí jazyk.

Dúfam, že ste v tomto videu našli nejakú inšpiráciu. Ak máte vlastnú skúsenosť s bilingválnou výchovou detí alebo nejakú otázku alebo nejaké komentáre, budem veľmi rada, keď napíšete dole pod video.

Túto možnosť využila psychiatrička a psychoanalytická psychoterapeutka MUDr. Silvia Nürnberger, ktorá ku viacjazyčnej výchove detí napísala nasledujúci komentár na mojej FB stránke (a súhlasila s jeho zverejnením).

„Dnes je viacjazyčnosť veľmi populárna. Sama mám deti, ktoré vyrastali a vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. V článku sa však vôbec nehovorí o úskaliach a potenciálnych vážnych problémoch, ktoré môžu hroziť.
1. Nie každé dieťa zvládne viacjazyčnosť bez ťažkostí. Sú deti, ktoré majú potom oneskorený vývoj reči, zajakávanie, pripadne nerozprávajú, či hovoria veľmi ticho, lebo sa obávajú neporozumenia a neschopnosti sa vyjadriť. 2. jazyk, ktorým hovorím na dieťa nie je len znôškou slov. Každé slovo má určitú emočnú váhu. Pokiaľ jazyk nie je mojim materským, chýba mu táto srdcová zložka, ktorá je významnou súčasťou tvorby vzťahovej väzby. Tá sa potom vyvinie skôr odťažitá niekedy úzkostná. Určite je potrebné veľmi zodpovedne zvážiť, či ako rodič budem riskovať neplnohodnotný vzťah s dieťaťom kvôli cudziemu jazyku. Konzistencia viazanosti jazyka na osobu alebo prostredie je kľúčová a predchádza niektorým vyššie spomínaným problém.
Len pre informáciu: som psychiatrička a psychoanalytická psychoterapeutka žijúca toho času v Nemecku. Naše deti odmala hovoria plynule slovensky, česky, nemecky a anglicky a hoci obaja s manželom od detstva ovládame nemčinu a angličtinu, s deťmi sme vždy hovorili iba slovensky.“

A dúfam, že zostávame v kontakte cez Facebook. Pravidelne tam pridávam praktické tipy o učení sa jazykov, dobré stránky, materiály, ďalšie videá a tak ďalej. Takže ostaňme v kontakte a nič vám neunikne.

Lýdia Machová
Lýdia Machová
Jazyková mentorka a tlmočníčka

Som jazyková mentorka a autorka tejto stránky. Spôsob, akým sa učia cudzie jazyky na školách, mi nevyhovoval, a tak som vymyslela jazykový mentoring, aby som vedela ľuďom pomôcť učiť sa jazyky tak, ako to robia polygloti. Ja sama sa učím nový jazyk zhruba každé dva roky a ešte stále ma to prekvapivo baví.

Podobné články

Komentáre