Dá sa učiť aj 20 hodín týždenne – ale musí vás to baviť!

01
Erika Szabóová je jednou zo 100 študentov, ktorí sa zapojili do programu jazykového mentoringu na Univerzite Komenského od marca do mája tohto roku. Podstata programu bola veľmi jednoduchá: Lýdia vyzvala študentov, aby sa konečne začali venovať jazykom, ktoré študujú v odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo respektíve učiteľstvo. Dosť bolo čakania, čo nás naučí univerzita, treba vziať učenie do vlastných rúk! Výber jednotlivých metód bol pri tom na študentoch – čítali knihy, pozerali seriály, rozprávali sa so zahraničnými študentmi atď. Hlavne, aby ich to učenie bavilo. To, čo sa stalo počas nasledujúcich dvoch mesiacov, bolo priam neuveriteľné. Študenti začali so svojimi jazykmi tráviť hodiny denne, a už po prvom mesiaci tvrdili, že sa výrazne posunuli. Zrazu lepšie rozumeli, nebáli sa rozprávať, slovíčka sa im vynárali v hlave na ceste do školy či pri obede. Zistili, že učiť sa jazyky mimo školy nie je vôbec ťažké a ani nudné – ak vedia, ako na to. A výsledky sa dostavovali veľmi rýchlo.

Erika bola zo všetkých študentov najaktívnejšia. Vždy, keď nám na mentoringových stretkách rozprávala, koľko času sa jej podarilo s jazykmi stráviť, v nemom úžase sme otvárali oči. Za dva mesiace sa venovala taliančine a chorvátčine neuveriteľných 160 hodín, čo je priemerne 20 hodín týždenne. A to popri časovo náročnom štúdiu dvoch jazykov (taliančiny a chorvátčiny). Hoci mentoringový program na fakulte dávno skončil, Erika nezaspala na vavrínoch a pracuje na sebe aj naďalej. Ako to robí a aké problémy musela prekonať, sa dozviete v rozhovore.

Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa zapojila do Lýdiinho programu jazykového mentoringu a pracovala na taliančine?

erika1Mala som pocit, že sa v živote nenaučím žiadny jazyk poriadne. Prišli sme sem (na univerzitu) s tým, že sa budeme učiť taliančinu a chorvátčinu úplne od začiatku. Nevedela som si predstaviť, aký tam bude systém, ako dosiahneme, že o rok už sa budeme vedieť celkom dohovoriť. Brali sme to dosť pasívne, vôbec sme sa nerozprávali a potom som išla na dovolenku do Talianska a zistila som, že neviem povedať ani jednu normálnu vetu. Síce som už celkom dobre rozumela, ale rozprávanie bolo niečo iné. Keď som počula o Lýdii, tak som bez váhania išla. Dúfala som, že bude mať odpoveď na moje otázky, a, našťastie, mala…

Ako si sa učila predtým, než si začala s mentoringom?

Najväčšiu chybu som robila, keď som sa učila slovíčka. Učila som sa ich po jednom, nie celé frázy. Aj mi niekedy napadlo, že by som sa naučila nejakú frázu, ale potom som si vždy pomyslela, či to má zmysel. Prišlo mi divné učiť sa viac slov naraz. Ale keď som sa ich učila osobitne, a chcela ich potom použiť, tak mi to nenapadlo, pretože som ich nevedela k ničomu pripojiť. Slovíčka som sa jednoducho biflila. Snažila som sa…. vlastne, veľmi som sa nesnažila (smiech) pozerať filmy, lebo som z toho mala strach. A v živote by mi nenapadlo sa ísť s niekým rozprávať. Ako hovorila Lýdia, vždy som čakala na ten pocit, že už mi to ide super, už môžem rozprávať, ale ten pocit neprišiel. 

A potom si nastúpila na jazykový mentoring. Ako ťa oslovila úvodná prednáška?

dsc06587Veľmi sa mi to páčilo. Lýdia mala veľa super tipov – Goldlist, Anki. To som v podstate už aj sama robila, len som nevedela, či to je dobrá metóda. Sama som si vyrábala kartičky, ale skôr som ich používala na gramatiku, aby napríklad tie prípony nešli rovno za sebou a aby som si ich lepšie vedela zapamätať. Ale na slovíčka mi to v živote nenapadlo. Najviac sa mi však páčilo, že odporúčala filmy a knihy. Myslela som si, že to ani nie je učenie, a predsa len, je.

Zvládala si sa učiť dva jazyky naraz?

Snažila som sa striedať si ich. Z anki jeden deň taliančina, druhý chorvátčina, a rovnako to bolo s goldlistom. Keď som si pozrela po taliansky seriál, vypočula som si viac audio z chorvátčiny. A to počúvanie som riešila tak, že cestou do školy som počúvala väčšinou taliančinu a domov zase chorvátčinu. Normálne som sa na tie chvíle tešila. Myslím si, že aj napriek tomu, že som to mala takto rozdelené, som sa v oboch jazykoch posunula.

Ako si riešila rozprávanie?

dsc09321Cez Italki. S jedným Chorvátom stále udržiavame kontakt, komunikujeme cez Skype. S Taliančinou to bol spočiatku problém, lebo na dlhší čas som si nedokázala nájsť žiadneho „partnera“ na komunikáciu. Ale nakoniec ku koncu letných prázdnin sa mi predsa len pošťastilo. Rozprávame sa raz týždenne, niekedy aj dve hodiny vkuse. Okrem toho v KC Dunaj býva jazyková kaviareň,tam sme sa spoznali s Talianmi, to je ešte lepšie. S jedným sa zvyknem stretávať, je veľmi priateľský, stále sa máme o čom rozprávať.  Mám z toho oveľa lepší pocit.

Ako si zvládla tráviť s taliančinou a chorvátčinou 20 hodín týždenne počas semestra?

ankiIšlo hlavne o počúvanie, pozeranie filmov. Zo začiatku som sa snažila zvyknúť si na tie jazyky, pretože dovtedy som sa im nevenovala dostatočne. Všímala som si slangy, hovorový štýl a podobne. Pomohli mi hlavne audioknihy a podcasty. Z taliančiny to potom boli seriály, z chorvátčiny rozprávky. A slovíčka som si zapisovala do Anki alebo do Goldlistu.

Máš nejaké konkrétne materiály, z ktorých sa učíš? Knižky a podobne.

allÁno, napríklad knihu After od Anny Todd zo stránky Wattpad – píše romány z každodenného života, o láske a podobne. Našla som si jej knihy aj po taliansky. Vždy si prečítam toľko, kým nenájdem 20 slovíčok, ktoré neviem. Najprv si robím takzvaný „špinopis“, kde si len zapíšem nejaké slovíčka – tam aj dosť škrtám. Potom si ich prepíšem do ďalšieho zošita. Tak sa mi to páči, mám to pekne napísané, vždy na jednu stranu. Takto si viem skontrolovať, koľkokrát som si tam už zapisovala, mám dobrý pocit, že už mám veľa slovíčok, a to si prepisujem do Anki. Lýdia mi aj odporúčala, že si nemám pridávať viac ako 20 nových slovíčok za deň. Materiál som mala aj z hodín v škole, ale nie vždy som stíhala, takže sa snažím si to prejsť od začiatku.

Pozeráš aj filmy alebo seriály?

Teraz len po taliansky, lebo z chorvátčiny sa nedá nič s dabingom nájsť a tie ich seriály nie sú najlepšie (smiech). Lýdia odporučila, že si mám nájsť niečo s dabingom, tak som si našla taliansku stránku guardarefilm.it a tam pozerám Hru o tróny. Väčšinou pozerám seriály, ktoré som začala pozerať po anglicky, takže už viem, o čom je reč.

Lýdia nám spomínala štyri piliere mentoringu – musíš toho robiť veľa, často, systematicky a musí ťa to baviť. Čo si o tom myslíš?

Myslím, že je vážne lepšie to robiť pravidelne, radšej menej a často, lebo keď sa za deň naučím 20 slovíčok, tak mám pocit, že to nie je až tak veľa. Potom sa to po čase nakopí a zistím, že som sa dosť naučila. Ale u mňa je problém s vytrvalosťou, občas mám problém robiť niečo systematicky denne. Preto si niekedy dám pár dní pauzu, ale snažím sa. Tiež si myslím, že to treba robiť systematicky, lebo iba tak to má zmysel. 

Keď robíš veci, ktoré ťa bavia, myslíš, že to má nejaký význam?

Určite, lebo máš pocit, že sa ani neučíš, a pritom hej. Vždy sa teším, že sa budem učiť slovíčka, lebo ma to baví a vždy sa naučím niečo nové. Aj tie cvičenia, ktoré som predtým na hodinách neznášala, si teraz prechádzam a mám z toho dobrý pocit. Mám v tom systém a je to príjemné.

Určite, hlavne keď vidíš tie výsledky.

Presne tak. Aj na tých nahrávkach, čo sme si robili – jednu na začiatku programu a jednu na konci. Videla som tam po dvoch mesiacoch veľký rozdiel. Aj keď pozerám filmy, kedysi som nerozumela ničomu a teraz je to už úplne super.

Inak, ešte som nespomenula spätný preklad, to je veľmi dôležité. Lebo keď sme robili rôzne cvičenia, myslela som si, že tomu rozumiem. Ale keď spätne prekladám, tak narážam v taliančine na rôzne zaužívané javy, nielen z gramatického hľadiska. Keď to čítam, tak rozumiem, ale zistila som, že keď to mám sama nejako prerozprávať, už je to ťažšie. Veľa vecí som si vďaka tomu uvedomila.

Máš aj nejakú učebnicu?

Tie cvičenia. A kúpila som si taliansku učebnicu, je tam celá gramatika, aj to, čo sme nebrali. Rada si pozriem, čo zaujímavé je ešte v taliančine. Ale zatiaľ ju nechávam bokom.

Mala si v rámci učenia nejaký pekný zážitok?

13646850_10202005429132800_1113479651_oPrvý rozhovor cez Skype bol taký, že som nevedela povedať ani jednu súvislú vetu, v živote som sa s niekým takto nerozprávala. A pred mesiacom sme boli v jazykovej kaviarni. Boli tam traja či štyria Taliani. Sadli sme si k nim a išlo to dobre, po takých dvoch hodinách som bola úplne nadšená, že mi to ide. Určite som robila veľa chýb, ale rozprávala som, a to bol super pocit. 

Ako vyzerá tvoje učenie sa jazykov teraz, po skončení nášho mentoringového programu?

erika2Zamerala som sa výlučne na taliančinu. Goldlist u mňa nefungoval, tak som ho vypustila. Do anki si dávam slovné spojenia, pozerám seriály/filmy (prešla som na originálne talianske, aby som si zvykala na rýchlu reč a nárečia), a raz týždenne mám naživo konverzáciu. Teraz na dovolenke to bolo super, lebo som sa neustále s niekým rozprávala po taliansky a myslím, že mi to fakt pomohlo. Najviac sa teším z kníh – začala som bilingválne čítanie taliančina – angličtina a po 100 stranách mi to už išlo aj bez prekladu. Teraz čítam už druhú knihu po taliansky a nemôžem uveriť tomu, že textu rozumiem. Jasné, občas si aj z nich vypisujem do anki slovíčka. A chcela som sa zamerať aj na gramatiku, ale to mi ide s menším úspechom 😀 Robím si cvičenia so spätným prekladom a ide mi to pomalšie. Tento týždeň som si už pridala aj chorvátčinu, ešte uvidím, ako sa mi podarí sa jej venovať. Chcela by som sa do nej trochu dostať, no stále dávam na prvé miesto taliančinu.

Máš nejaký špeciálny tip na učenie sa jazykov?

Musíš si hlavne nájsť motiváciu. Musí ťa to zaujímať, napríklad, keď som pozerala seriál, nepozerala som ho kvôli tomu, že je to taliančina, ale bola som zvedavá, čo sa stane. Aj teraz, keď sme spoznali tých Talianov, našla som si motiváciu, lebo sa s nimi chcem vedieť rozprávať, naučiť sa slang a podobne. To ma motivuje.

Aké jazyky by si sa chcela naučiť do budúcna?

Čo najviac, keby sa dalo (smiech). Dlho som sa učila nemčinu, ale potom som ju zanedbala, takže by som sa k nej chcela vrátiť. A ešte francúzština sa mi veľmi páči. A ešte je kopa jazykov, čo by som chcela.

Máš nejaký odkaz pre čitateľov?

Občas máme zlé dni, keď máme pocit, že sa nám nedarí. Myslím, že by sme sa nikdy nemali vzdávať, lebo čokoľvek spravíš, ti pomôže byť lepšia a lepšia. A hlavne sa netreba báť robiť chyby. To bol môj problém, stále som rozmýšľala, aby to bolo gramaticky korektné. Teraz ma upokojili, že mám na to kašlať, že to je jedno, nech len rozprávam. Keby sa nejaký cudzinec snažil rozprávať po slovensky s chybami, tiež by mi bolo jedno, že robí chyby. Tešila by som sa, že sa učí náš jazyk.

Komentár jazykovej mentorky

mentorka-1Sledovať Erikinu premenu bol pre mňa ako jej jazykovú mentorku vskutku krásny zážitok. Erika je veľmi vhodný typ študenta na jazykový mentoring, pretože sa naozaj chce naučiť jazyky a je ochotná tomu venovať čas a energiu. Uvedomuje si, že sa k cieľu dostane malými krôčikmi, a je ochotná ich jeden po druhom robiť. Keďže našla spôsoby, ako sa učiť tak, aby ju to bavilo, učenie jazykov sa pre ňu stalo novým hobby, alebo skôr až obsesiou! (Mimochodom, to je ten najlepší, najrýchlejší, a aj najpríjemnejší spôsob, ako sa výrazne posunúť v jazyku za krátku dobu.)

Dôvod, prečo sa Erika tak výrazne posunula v taliančine aj chorvátčine za dva mesiace, je v obrovskom množstve kontaktu, ktorý s jazykom mala. Počúvala podcasty a audioknihy každý jeden deň, využila každú cestu do školy aj zo školy, upratovanie, varenie atď. A druhý dôležitý faktor: odhodlala sa rozprávať, aj keď pred tým mala obrovský rešpekt. Pamätám si, ako sme na mentoringovom stretnutí rozoberali Italki a rozprávanie sa s cudzincami, a ona sa toho spočiatku veľmi bála. Ale v rámci našej mentoringovej komunity sme ju podporili, a Erika to zvládla. Bola som na ňu veľmi hrdá, keď nám rozprávala o prvej hodine chorvátčiny a taliančiny.

Veľmi sa mi na Erike páči, že si našla presne tú svoju cestu, ktorú si vyskladala z jednotlivých  metód tak, ako jej vyhovovali. Skúsila Goldlist, nesadol jej, tak sa učila slovíčka inak. Presne o tom to je. Neexistuje jedna správna metóda na učenie sa slovíčok, je ich veľa, a človek si musí vybrať tú, ktorá ho baví. Lebo len tá mu bude naozaj fungovať. 

Erike tiež veľmi kvitujem prepisovanie slovíčok do dvoch zošitov (ako ich sama krásne nazýva – špinopis a krasopis), lebo prepisovaním rukou sa jej slovíčka dostávajú do hlavy efektívnejšie. Medzi nami, videla som jej materiály, a môžem prehlásiť, že v živote som nemala poznámky napísané tak úhľadne ako jej „špinopis“ 🙂 

S Erikou som zostala v kontakte aj po skončení semestra, a bola pre mňa obrovská radosť vidieť, ako si sama nastavila svoj letný učebný plán a naplno sa jazykom venovala aj cez prázdniny.  Erika už moju pomoc v podstate nepotrebuje. Pochopila, že jazyky sa musí učiť úplne inak ako za celý svoj život, a behom pár týždňov pocítila na sebe veľký pokrok, v ktorom pokračuje – svojou vlastnou metódou, ktorá ju baví..

Len tak ďalej, Erika! Nech ti tvoje nadšenie pre jazyky vydrží ešte mnoho rokov. Teším sa, ako si o pár rokov pokecáme na polyglotskej konferencii v niekoľkých spoločných jazykoch 😉  

Katke Václavikovej ďakujem za skvelý rozhovor

sem04

Na pravidelných stretnutiach sme sa so študentmi neučili konkrétne jazyky, ale rozprávali sa o tom, ako sme sa učili doma počas predošlého týždňa. O tom je jazykový mentoring.

dsc_1034_male

Študentom som vždy detailne priblížila ďalšie zo svojich rokmi overených metód na učenie sa jazykov, a potom sme sa o svojom učení rozprávali v malých skupinách.

Podobné články

Komentáre